Skríženie S Nibiru
Danilo Clementoni
Danilo Clementoni
SkrÞenie s Nibiru
Dobrodružstvá Azakisa a Petriho
Pôvodný názov: Incrocio con Nibiru
Preložila: Janka LopatnÃková
Vydal: Tektime â www.traduzionelibri.it
PrÃbeh tejto knihy je vymyslený. Uvedené mená, osoby a organizácie sú plodom predstavivosti autora a slúžia na podporu autenticity prÃbehu. Akákoľvek analógia so skutoÄnými udalosÅ¥ami alebo reálnymi osobami, živými Äi mÅtvymi, je úplne náhodná.
SKRÃŽENIE S NIBIRU
Copyright © 2015 Danilo Clementoni
1. vydanie: február 2015
Vydané a vytlaÄené na vlastné náklady
facebook: www.facebook.com/incrocioconnibiru
blog: dclementoni.blogspot.it
e-mail: d.clementoni@gmail.com
VÅ¡etky práva vyhradené. Žiadna ÄasÅ¥ tejto publikácie sa nesmie žiadnym spôsobom reprodukovaÅ¥, mechanicky ani elektronicky, bez predchádzajúcej pÃsomnej autorizácie vydavateľa, s výnimkou krátkych úryvkov
slúžiacich na recenziu.
Toto je druhý diel série
âDobrodružstvá Azakisa a Petrihoâ Ak si chcete vychutnaÅ¥ vÅ¡etky dobrodružstvá tejto dvojice, skôr, než sa pustÃte do tohto románu, odporúÄam vám preÄÃtaÅ¥ si najprv prvý diel s názvom âNávratâ (Pozn. autora)
Mojej manželke a môjmu synovi za ich trpezlivosÅ¥, ktorú mali so mnou a za vÅ¡etky hodnotné odporúÄania, ktoré pomohli, aby som sa zlepÅ¡il ja, aj tento román.
Mimoriadne poÄakovanie patrà vÅ¡etkým mojim priateľom, ktorà ma neustále podporovali a povzbudzovali v pokraÄovanà na tomto diele, ktoré by možno, bez nich, nikdy neuvidelo svetlo sveta.
Rád by som poÄakoval Janke LopatnÃkovej, mojej prekladateľke, za spoluprácu, ako aj za nadÅ¡enie a profesionalitu venované tomuto prekladu.
Obsah
Ãvod (#u537a4a0e-60b3-57d8-a25d-e3826ff1ffa3)
Predchádzajúce udalosti (#u4cf28709-33de-5bab-9633-871a1635f7ee)
Kozmická loÄ Theos (#ub2e5c074-696a-543d-9af0-eb66b0f866e3)
Tell el-Mukayyar â Ãtek (#u69ae4995-dfea-5bb8-b1d3-0114758e83c7)
Kozmická loÄ Theos â Superfluidum (#u86167df8-142f-5dc0-8657-a651ade1b166)
Letecká základÅa Camp Adder â Ãnik (#u7c176ead-59fc-5df1-bb87-2c8d0f59b933)
Kozmická loÄ â AkÄný plán (#ue503b5eb-84b8-511d-9aa6-b1fc80a1672c)
New York â Ostrov Manhattan (#u0ac687dc-b72e-5d3b-bef0-89decf4f8406)
Kozmická loÄ Theos â Dar (#ud8e515dd-71b8-50cd-aeab-c589026cc894)
Nasiriya â VeÄera (#u615bef1a-9d6f-550b-991f-ce9d3dea8a07)
Kozmická loÄ Theos â Admirál (#u17d42c7b-df7b-5142-92ce-3425ad7e5527)
Nasiriya â Nástrahy (#udfe6152b-34b4-59d4-8d3e-bd9faadb5ca3)
Kozmická loÄ Theos â Prezident (#u99af229e-ec5f-51da-9cd8-9877fc036707)
Nasiriya â Hisham (#litres_trial_promo)
Kozmická loÄ Theos â Návrat na Zem (#litres_trial_promo)
Nibiru â PrÃpravy (#litres_trial_promo)
Tell el-Mukayyar â Pasca (#litres_trial_promo)
Nevada â OblasÅ¥ 51 (#litres_trial_promo)
Nibiru â Kolaudácia (#litres_trial_promo)
Tell el-Mukayyar â NeprÃjemné správy (#litres_trial_promo)
OblasÅ¥ 51 â Kontakt (#litres_trial_promo)
Nibiru â ZaÄiatok cesty (#litres_trial_promo)
Tell el-Mukayyar â Správa (#litres_trial_promo)
OblasÅ¥ 51 â Ochranné opatrenia (#litres_trial_promo)
Theos-2 â Kontakt so Zemou (#litres_trial_promo)
Tell el-Mukayyar â Nehoda (#litres_trial_promo)
OblasÅ¥ 51 â Tajná základÅa (#litres_trial_promo)
Tell el-Mukayyar â MaÄa (#litres_trial_promo)
Theos-2 â Asteroid (#litres_trial_promo)
OblasÅ¥ 51 â Zázraky technológie (#litres_trial_promo)
Nasiriya â Shani (#litres_trial_promo)
Theos-2 â VýpoÄty (#litres_trial_promo)
OblasÅ¥ 51 â Koordináty (#litres_trial_promo)
Nasiriya â Návrat do tábora (#litres_trial_promo)
Theos-2 â Porucha (#litres_trial_promo)
OblasÅ¥ 51 â Peniaze (#litres_trial_promo)
Tell-el-Mukayyar â Návrat na základÅu (#litres_trial_promo)
Theos-2 â Prechádzka v kozme (#litres_trial_promo)
OblasÅ¥ 51 â Projekt (#litres_trial_promo)
Tell-el-Mukayyar â Zajatie (#litres_trial_promo)
Theos-2 â Opravy (#litres_trial_promo)
OblasÅ¥ 51 â Správy z lode Theos-2 (#litres_trial_promo)
Boston â Massachusetts General Hospital (#litres_trial_promo)
Theos-2 â Hypotéza (#litres_trial_promo)
OblasÅ¥ 51 â Nádej (#litres_trial_promo)
Atlantický oceán â Vylovenie (#litres_trial_promo)
Theos-2 â Plán âBâ (#litres_trial_promo)
OblasÅ¥ 51 â Dohoda (#litres_trial_promo)
Kozmická loÄ Theos â Overenia (#litres_trial_promo)
OblasÅ¥ 51 â Priznanie (#litres_trial_promo)
Theos-2 â Obežná dráha Zeme (#litres_trial_promo)
OblasÅ¥ 51 â Oslobodenie (#litres_trial_promo)
Theos-2 â Bod âXâ (#litres_trial_promo)
OblasÅ¥ 51 â Riadenie evakuácie (#litres_trial_promo)
Theos-2 â Posledné overenia (#litres_trial_promo)
Theos â Nové odhalenia (#litres_trial_promo)
Planéta Zem â Kalifornia (#litres_trial_promo)
Theos â Newark v akcii (#litres_trial_promo)
Planéta Zem â Reakcie (#litres_trial_promo)
Obežná dráha Zeme â Kodon (#litres_trial_promo)
Tell-el-Mukayyar â LúÄenie (#litres_trial_promo)
Literatúra (#litres_trial_promo)
Ãvod
Dvanásta planéta, Nibiru (Planéta prechodu), ako ju volali Sumeri, alebo Marduk (Kráľ nebies), ako ju nazvali BabylonÄania, je v skutoÄnosti kozmické teleso obiehajúce okolo nášho slnka s dobou obehu 3 600 rokov. Jej obežná dráha je znaÄne elipsovitá, retrográdna (vzhľadom na ostatné planéty obieha okolo slnka v opaÄnom smere) a je veľmi naklonená vzhľadom na rovinu naÅ¡ej slneÄnej sústavy.
Každé jej cyklické priblÞenie takmer vždy spôsobilo v naÅ¡ej slneÄnej sústave obrovské medziplanetárne otrasy, ktoré spôsobili nielen odchýlky z obežných dráh zasiahnutých planét, ale aj samotnú ich konformáciu. A práve pri jednom z najbúrlivejÅ¡Ãch prechodov bola majestátna planéta Tiamat, ktorá sa nachádzala medzi Marsom a Jupiterom, s hmotnosÅ¥ou dosahujúcou takmer deväťnásobok aktuálnej hmotnosti Zeme, bohatá na vodu a s jedenástimi družicami, zniÄená impozantným nárazom. Jedna zo siedmich družÃc obiehajúcich okolo planéty Nibiru narazila do obrovského telesa Tiamat a prakticky ho rozhodila na dve polovice, priÄom oba zvyÅ¡ky zaujali odliÅ¡né obežné dráhy. Pri nasledujúcom prechode (âdruhý deÅâ Genézy) zostávajúce družice Nibiru dokonÄili dielo úplným zniÄenÃm jednej z dvoch Äastà vytvorených pri prvom náraze. ÄasÅ¥ úlomkov vznikajúcich pri mnohých nárazoch vytvorila to, Äo dnes nazývame âPásmo planétokâ alebo âKovaný náramokâ, ako ho volali Sumeri. Iné úlomky boli zase zaÄlenené do dráh blÃzkych planét. Bol to predovÅ¡etkým Jupiter, ktorý zachytil väÄÅ¡inu úlomkov, ÄÃm si znaÄne zväÄÅ¡il svoju hmotu.
Družice, ktoré sa podieľali na katastrofe, vrátane tých, ktoré prežili z planéty Tiamat, boli väÄÅ¡inou âodhodenéâ na externé obežné dráhy a vytvorili telesá, ktoré dnes poznáme ako âkométyâ. Tá ÄasÅ¥, ktorá prežila aj druhý prechod, sa zase umiestnila na stabilnej obežnej dráhe medzi Marsom a VenuÅ¡ou, zobrala si so sebou poslednú zostávajúcu družicu a vytvorila tak zostavu, ktorú dnes poznáme pod menom Zem so svojÃm nerozluÄným spoloÄnÃkom Mesiacom.
Jazvu spôsobenú kozmickým nárazom, ku ktorému doÅ¡lo približne pred 4 miliardami rokov, vidno ÄiastoÄne eÅ¡te aj dnes. Zbrázdenú ÄasÅ¥ planéty v súÄasnosti úplne zakrýva voda, ktorá sa dnes volá Tichý oceán. Ten zaberá približne tretinu zemského povrchu, Äo je viac ako 179 miliónov kilometrov Å¡tvorcových. Na celej tejto obrovskej ploche sa prakticky nenachádzajú žiadne suché miesta, iba obrovská roklina siahajúca do hĺbok viac ako desaÅ¥ kilometrov.
Nibiru sa v súÄasnosti svojou konformáciou veľmi podobá Zemi. Dve tretiny jej povrchu pokrýva voda, zvyÅ¡ok zaberá jediný kontinent, ktorý sa rozprestiera zo severu na juh, a jeho celková plocha presahuje 100 miliónov Å¡tvorcových kilometrov. Niektorà jej obyvatelia už státisÃce rokov využÃvajú cyklické približovanie sa ich planéty k naÅ¡ej. Systematicky nás navÅ¡tevovali a pri každej svojej návÅ¡teve ovplyvnili kultúru, poznatky, technológiu a dokonca samotnú evolúciu ľudskej rasy. NaÅ¡i predkovia im dávali rôzne mená, ale snÃ¡Ä najvhodnejÅ¡ie meno pre nich bolo odjakživa âBohoviaâ.
Predchádzajúce udalosti
Azakis a Petri, dvaja sympatickà a nerozluÄnà mimozemÅ¡Å¥ania, hrdinovia tohto dobrodružstva, sa vrátili na planétu Zem po uplynutà ich jedného roka (3 600 pozemských rokov). Ich úlohou bolo znovu zÃskaÅ¥ veľmi vzácny náklad, ktorý pre poruchu ich prepravného systému museli pri svojej predchádzajúcej návÅ¡teve náhle a neÄakane nechaÅ¥ na Zemi. Tentokrát vÅ¡ak naÅ¡li ľudstvo veľmi zmenené. Zvyky, spôsoby, kultúra, technológia, komunikaÄné systémy, zbrane, to vÅ¡etko bolo úplne iné ako predtým.
Pri svojom prÃchode sa stretli s dvojicou pozemÅ¡Å¥anov: s doktorkou Elisou Hunterovou a s plukovnÃkom Jackom Hudsonom, ktorà ich prijali s obrovským nadÅ¡enÃm a po nespoÄetných neÄakaných udalostiach im pomohli splniÅ¥ ich háklivú úlohu.
To, Äo vÅ¡ak dvaja mimozemÅ¡Å¥ania nemali vôbec chuÅ¥ oznámiÅ¥ svojim dvom novým pozemským priateľom bolo, že sa obrovskou rýchlosÅ¥ou približovala ich rodná planéta Nibiru, ktorá sa o sedem pozemských dnà mala skrÞiÅ¥ s orbitou Zeme. Podľa výpoÄtov, ktoré urobili StareÅ¡inovia, jeden zo siedmich satelitov ich rodnej planéty by mal zavadiÅ¥ o Zem a spôsobiÅ¥ tak sériu prevratných klimatických zmien, porovnateľných so zmenami pri predchádzajúcom prechode, ktoré boli zhrnuté do jediného slova: Potopa.
V prvej Äasti prÃbehu (Návrat â Dobrodružstvá Azakisa a Petriho) sme ich vÅ¡etkých Å¡tyroch nechali v majestátnej kozmickej lodi Theos a práve tam sa vrátime, aby sme nadviazali v rozprávanà o nových, fantastických dobrodružstvách.
Kozmická loÄ Theos
Elisa bola v posledných hodinách úplne zahltená toľkým množstvom informáciÃ, že sa teraz cÃtila ako dievÄatko, ktoré pojedlo veľa ÄereÅ¡nÃ. Tieto dve zvláštne, ale sympatické bytosti, ktoré sa zjavili prakticky z niÄoho, v mimoriadne krátkom Äase prevrátili úplne naruby obrovské množstvo âhistorických tvrdenÃâ, ktoré ona, a v podstate celé ľudstvo, považovali za nepopierateľné. Udalosti, vedecké objavy, presvedÄenia, náboženstvá a dokonca aj samotnú evolúciu Äloveka Äakala úplná revolúcia. Správa o odhalenÃ, že bytosti z inej planéty už od prvopoÄiatkov tak Å¡ikovne manipulovali a riadili vývoj ľudského rodu by mala na celé ľudstvo podobný úÄinok ako kedysi vyhlásenie, že Zem nie je plochá ale guľatá.
Azakis a jeho verný a spoľahlivý priateľ a spoloÄnÃk na cestách Petri stáli nehybne v strede, pred riadiacim pultom, a pohľadom sa snažili sledovaÅ¥ Elisu, ktorá, s rukami vo vreckách nohavÃc, nervózne prechádzala hore-dolu po miestnosti a Äosi si nezrozumiteľne mrmlala popod nos.
Jack sa, naopak, prakticky zviezol do kresielka a rukami si držal hlavu, ktorá, ako sa mu zdalo, nenormálne oÅ¥ažela. No po niekoľkých nekoneÄných minútach sa rozhodol prevziaÅ¥ situáciu do vlastných rúk. Prudko vstal a, obrátiac sa k dvom mimozemÅ¡Å¥anom, pevným hlasom povedal: âak ste si vybrali práve nás dvoch pre túto úlohu, urÄite na to máte svoje dôvody. Môžem vám povedaÅ¥ iba toľko, že vás urÄite nesklameme.â Potom sa pozrel Azakisovi do oÄà a vážne sa ho opýtal: âMohol by si mi pomocou toho diabolského vynálezu,â a ukázal na virtuálny model eÅ¡te stále sa pomaly otáÄajúcej Zeme v strede miestnosti âvysvetliÅ¥ simuláciu približovania sa vaÅ¡ej planéty?â
âŽiadny problém,â odpovedal pohotovo Azakis. Pomocou svojho zariadenia N^COM vyhľadal vÅ¡etky výpoÄty, ktoré urobili StareÅ¡inovia a zobrazil grafický model priamo pred nimi.
âToto je Nibiru,â povedal indikujúc najväÄÅ¡iu planétu, âa toto sú jej satelity, o ktorých sme hovorili.â
Okolo majestátnej planéty krúžilo sedem znaÄne menÅ¡Ãch nebeských telies, otáÄajúc sa okolo vlastnej osi rôznymi rýchlosÅ¥ami. Azakis priblÞil ukazovák k tomu, ktoré krúžilo najÄalej zo vÅ¡etkých a zväÄÅ¡il ho tak, že takmer nadobudlo rozmery dospelého Äloveka. Potom slávnostne prehovoril: âPáni, predstavujem vám Kodon, impozantnú hromadu skál, ktorá sa rozhodla, že vaÅ¡ej milovanej planéte narobà nemálo problémov.â
âAký je veľký?â opýtala sa Elisa, ktorá zvedavo podiÅ¡la k tej hrboľatej tmavosivej guli.
âPovedzme, že rozmermi sa približuje vášmu Mesiacu, je iba o nieÄo menÅ¡Ã, ale jeho hmotnosÅ¥ je takmer dvojnásobná.â Azakis urobil rýchle gesto rukou a pred nÃm sa zjavila celá slneÄná sústava s planétami pomaly sa pohybujúcimi po svojich obežných dráhach. Jednotlivé trajektórie boli zobrazené tenkými Äiarami rozliÄných farieb.
âTáto,â pokraÄoval Azakis ukazujúc na tmavoÄervenú lÃniu, âje trajektória, po ktorej sa Nibiru bude pohybovaÅ¥ poÄas fázy približovania k Slnkuâ. Potom zrýchlil pohyb planéty, aby sa priblÞila až k Zemi a dodal, âa toto je bod, kde sa orbity oboch planét skrÞia.â
Dvaja pozemÅ¡Å¥ania sledovali oÄarovanÃ, ale veľmi pozorne, Azakisovo vysvetlenie udalosti, ktorá mala o niekoľko dnà zmeniÅ¥ nielen ich životy, ale aj životy vÅ¡etkých obyvateľov naÅ¡ej planéty.
âV akej vzdialenosti od nás preletà Nibiru?â opýtal sa pokojne plukovnÃk.
âAko som povedal už predtým,â odpovedal Azakis, âNibiru sama osebe pre vás nie je veľmi nebezpeÄná. Skôr Kodon, ktorý sa letmo dotkne Zeme, ÄÃm narobà šarapatu.â EÅ¡te viac priblÞil model a ukázal im simuláciu pohybu satelitu vo chvÃli najväÄÅ¡ieho priblÞenia k obežnej dráhe Zeme. âToto bude chvÃľa maximálnej gravitaÄnej prÃÅ¥ažlivosti medzi oboma kozmickými telesami. Kodon preletà vo vzdialenosti iba 200 000 kilometrov od vaÅ¡ej planéty.â
âDo hája,â zvolala Elisa, âtak to je fakt o vlas!â
âPoslednýkrát,â pokraÄoval Azakis, âpresne pred dvoma cyklami, preletel vo vzdialenosti približne 500 000 kilometrov a vÅ¡etci vieme, Äo dokázal.â
âÃno, slávnu potopu.â
Jack stál s rukami skrÞenými za chrbtom a mierne sa pohojdával prenášajúc váhu zo Å¡piÄiek na päty a naopak. Naraz veľmi vážnym hlasom preruÅ¡il ticho slovami: âUrÄite nie som odbornÃkom v tejto téme, ale mám obavy, že žiadna pozemská technológia nedokáže urobiÅ¥ niÄ, aby zabránila takejto obrovskej katastrofe.â
âMožno by sme mohli použiÅ¥ na odklon rakety s jadrovými hlavicami,â odvážila sa povedaÅ¥ Elisa.
âTo sa deje iba vo vedecko-fantastických filmoch,â usmial sa Jack. âA potom, aj za predpokladu, že by sa vektory takéhoto typu dostali až na Kodon, budeme riskovaÅ¥, že satelit rozdrobÃme na tisÃc kusov a spôsobÃme tak dÃ¡Å¾Ä meteoritov. No a to by bol skutoÄne koniec.â
âPrepáÄte,â povedala Elisa obrátiac sa k dvom mimozemÅ¡Å¥anom. âNepovedali ste predtým, že ako výmenu za náš âveľmi vzácny plastâ by ste nám pomohli vyrieÅ¡iÅ¥ túto absurdnú situáciu? Dúfam, že skutoÄne máte nejaký dobrý nápad, ako nás podržaÅ¥, ak nie, tak je s nami koniec.â
Petri, ktorý až doteraz ostal ticho v ústranÃ, podiÅ¡iel s miernym úsmevom k trojrozmernému scenáru v miestnosti. Po rýchlom pohybe jeho pravej ruky sa zjavilo akési obrovské striebristé plávacie koleso. PriblÞil sa k nemu ukazovákom a presunul ho tak, aby sa dostal presne do stredu vzdialenosti medzi Zemou a Kodonom, a potom povedal: Toto by mohlo byÅ¥ rieÅ¡enie.â
Tell el-Mukayyar â Ãtek
V stane â laboratóriu sedeli naÅ¡i dvaja faloÅ¡nà beduÃni, ktorà sa pokúsili ukradnúť dvom mimozemÅ¡Å¥anom ich âvzácny nákladâ z ich karga modulu. Mali zapchaté ústa a boli pevne priviazanà k barelu plnému paliva. Sedeli na zemi, chrbtami opretà o Å¥ažký kovový sud na vzájomne protiľahlých stranách, takže pozerali opaÄnými smermi. Pred stanom bol na stráži jeden z doktorkiných pomocnÃkov, ktorý z Äasu na Äas nazrel dnu, aby skontroloval situáciu.
ChudÅ¡Ã z tých dvoch takmer nevládal dýchaÅ¥ od obrovskej bolesti, pretože mal urÄite zlomených pár rebier po plukovnÃkovom kopnutà do boku, no aj tak sa neprestával ani na chvÃľku obzeraÅ¥ a hľadaÅ¥ Äokoľvek, Äo by mu pomohlo oslobodiÅ¥ sa.
Cez maliÄkú dierku na stene prenikalo do stanu nesmelé popoludÅajÅ¡ie svetlo, ktoré v teplom a praÅ¡nom vzduchu vykresľovalo tenký lúÄ. Tento lÃºÄ vytváral na zemi maliÄkú bielu elipsu, ktorá sa veľmi pomaly približovala k väzÅom. Chudý, takmer hypnotizovaný sledoval túto svetlú Å¡kvrnu, no zrazu ho neÄakaný záblesk svetla preniesol do skutoÄnosti. Pravým okom zachytil, približne meter od seba, ako sa v piesku zalesklo nieÄo kovové. PootoÄil hlavu, aby uvidel lepÅ¡ie, Äo sa to vynorilo z piesku, ale nevidel dobre. Skúsil teda natiahnuÅ¥ nohu tým smerom, ale straÅ¡né pichnutie v boku mu pripomenulo stav jeho rebier a tak sa rozhodol nepokúšaÅ¥ osud. Myslel si, že aj tak by sa k tomu predmetu pravdepodobne nedostal, preto sa pokúsil cez kolÃk v ústach zaÅ¡epkaÅ¥: âHej, žijeÅ¡ eÅ¡te?â
TlsÅ¥och na tom urÄite nebol lepÅ¡ie. Potom, Äo ho Petri vyhodil do vzduchu, sa mu na pravom kolene vytvorila obrovská modrina, mal hrÄu na Äele, pravé plece ho nenormálne bolelo a pravé zápästie mal napuchnuté ako balón.
âMyslÃm, že hej,â hlesol cez zapchaté ústa aj tento.
âChvalabohu. Už som na teba niekoľkokrát volal, ale neodpovedal si. Už som sa bál.â
âAsi som odpadol. Hlava mi ide prasknúť.â
âMusÃme sa odtiaľ bezpodmieneÄne nejako dostaÅ¥,â povedal rozhodne chudý.
âAko si na tom ty? NiÄ zlomené?â
âBojÃm sa, že mám pár zlomených rebier, ale nejak to zvládnem.â
âAko to, že nás tak prekvapili?â
âTeraz sa už na to vykaÅ¡li, inÃ¡Ä už nebude. Snažme sa radÅ¡ej uvoľniÅ¥. Pozri sa na svoju ľavú stranu, tam, kde dopadá ten slneÄný lúÄ.â
âNevidÃm niÄ,â odpovedal tlsÅ¥och.
âJe tam nieÄo zahrabané. Vyzerá to na nieÄo kovové. Skús, Äi sa k tomu nedostaneÅ¡ nohou.â
NeÄakaný zvuk otvárajúceho sa zipsu preruÅ¡il ich operáciu. PomocnÃk na stráži nahliadol dnu. TlsÅ¥och znovu predstieral, že je eÅ¡te v bezvedomÃ, druhý ostal úplne nehybný. Muž krátko skontroloval pohľadom väzÅov, vÅ¡etky prÃstroje vnútri stanu a potom sa so spokojným výrazom na tvári znovu stiahol a zatvoril zips na vchode.
Dvaja ostali chvÃľu nehybnÃ, o chvÃľu zaÄal ako prvý rozprávaÅ¥ tlstý: âTakmer nás pristihol.â
âTak videl si to? DostaneÅ¡ sa k tomu?â
âÃno, teraz som videl. PoÄkaj, skúsim.â
Tlstý faloÅ¡ný beduÃn sa zaÄal kývaÅ¥ zo strany na stranu a snažil sa uvoľniÅ¥ trochu lano, ktorým bol zviazaný, potom zaÄal Äo najviac naÅ¥ahovaÅ¥ ľavú nohu smerom k predmetu v piesku. Takmer ho dosiahol. ZaÄal hĺbiÅ¥ opätkom a odkryl ÄasÅ¥ predmetu.
âVyzerá to ako kelÅa.â
âTak to musà byÅ¥ Trowel Marshalltown. To je obľúbený nástroj archeológov na Å¡krabanie terénu, keÄ hľadajú staré Ärepy. DoÄiahneÅ¡ na Åu?â
âNie, nedoÄiahnem.â
âKeby si sa prestal napchávaÅ¥, tak by si sa možno hýbal lepÅ¡ie, si fakt tuÄný ako brav.â
âÄo s tým má moja statná postava?â
âHýb sa, ty âstatná postavaâ a vyhrab tú kelÅu, ak nie, uvidÃÅ¡, že v áreÅ¡te schudneÅ¡ veľmi rýchlo.â
Tlstý si v tom okamihu predstavil nechutnú a páchnucu stravu. Pri predstave toho hrozného obrazu pozbieral vÅ¡etky sily, v ktoré už ani nedúfal. Napol sa a Äo najviac vysunul nohu. Z pleca mu vystrelila prudká bolesÅ¥ až do mozgu, ale nedbal na to. Rozhodným pohybom kopol opätkom až za kelÅu a eÅ¡te jedným pohybom nohy ju pritiahol k sebe.
âMám ju!â zakriÄal, aj keÄ to so zapchatými ústami to vyznelo len ako smieÅ¡ne zaÅ¡kriekanie.
âBuÄ ticho, ty truľo sprostý! Äo reveÅ¡? ChceÅ¡, aby sa vrátili tà dvaja fanatici a zmastili nás eÅ¡te raz?â
âPrepáÄ,â odpovedal krotko tlsÅ¥och. âAle doÄiahol som na Åu a mám ju.â
âNo vidÃÅ¡, keÄ sa posnažÃÅ¡, tak aj nieÄo dokážeÅ¡. Mala by byÅ¥ ostrá. DokážeÅ¡ prerezaÅ¥ tie prekliate laná?â
TlsÅ¥och uchytil rukoväť nástroja zdravou rukou, pridržal si ju tak, aby ju ostrÃm priblÞil k lanám a zaÄal Åou pohybovaÅ¥ tak, aby sa laná rozstrapkali na ostrÃ.
âAk by sme sa aj vyslobodili,â zaÄal poÅ¡epky tlsÅ¥och, âako sa odtiaľ ostaneme? Tábor je plný ľudà a je eÅ¡te deÅ. Dúfam, že máš nejaký plán.â
âJasné, že mám. Nie som snÃ¡Ä ja mozgom naÅ¡ej dvojice?â ozval sa hrdo chudý. âZatiaľ Äo ty si pokojne spinkal, ja som analyzoval situáciu a myslÃm, že viem, ako sa odtiaľ dostaÅ¥.â
âSom samé ucho,â odvetil druhý a pokraÄoval v práci na lanách.
âTen, Äo stráži, nakukne vždy po približne desiatich minútach a tento stan je úplne na konci , na východnom kraji tábora.â
âA Äo s tým?â
âJe toto možné? Nechápem ako som si Å¥a mohol vybraÅ¥ pre túto robotu? Fantázia a inteligencia na úrovni améby, a to eÅ¡te dúfam, že sa améby neurazia.â
âAby som pravdu povedal,â odvetil tlsÅ¥och, âbol som to ja, kto si vybral teba, keÄže úloha bola zverená mne.â
âDokázal si sa oslobodiÅ¥?â zmenil tému chudý, pretože sa mu diskusia prestávala páÄiÅ¥, hlavne preto, že jeho kolega mal skutoÄne pravdu.
âPoÄkaj, eÅ¡te chvÃľku, ale myslÃm, že to pôjde.â
A skutoÄne, lano, ktoré ich držalo priviazaných k sudu, sa so suchým prasknutÃm pretrhlo a bruÅ¡isko tuÄného znovu nabralo svoj obvyklý tvar.
âA je to,â ozval sa spokojný tlsÅ¥och.
âVýborne. Teraz eÅ¡te nechajme lano tak, kým sa znovu neobjavà strážca. MusÃme sa tváriÅ¥, že je vÅ¡etko tak ako predtým.â
âDobre, budem sa tváriÅ¥, že eÅ¡te spÃm.â
Nemuseli ÄakaÅ¥ dlho. Po pár minútach doktorkin pomocnÃk nakukol do stanu. Ako zvyÄajne vÅ¡etko zbežne skontroloval, a keÄže nezbadal niÄ nezvyÄajné, znovu zavrel zips a vrátil sa do tieÅa na verande, ušúľal si cigaretu a pokojne si ju zapálil.
âTeraz,â povedal chudý, âhýbme sa.â
Vzhľadom na ich zranenia to bola nároÄnejÅ¡ia úloha, ako si spoÄiatku mysleli, ale po niekoľkých stonoch a mnohých nadávkach stáli obaja na nohách.
âDaj mi kelÅu,â nariadil chudý, len Äo si uvoľnil ústa. Bolestné pichanie v pravom boku mu bránilo vo voľnom pohybe, ale keÄ si rukou pridÅžal boľavé miesto, mal pocit, že bolesÅ¥ trochu poľavovala. Niekoľkými krokmi sa dostal k stene stanu oproti vchodu, kľakol si na kolená a pomocou Trowel Marshalltown prepichol plachtovinu. Ostrá Äepeľ prerezala plátno ako keÄ sa nôž zareže do masla. Na východnej stene sa objavila približne desaÅ¥ centimetrová Å¡kára. Chudý sa k nej priblÞil a vyzeral von. Ako predpokladal, nebol tam nikto. Iba v diaľke, niekoľko stovák metrov pred nimi, sa Ärtali ruiny starovekého mesta, kde predtým schovali džÃp, ktorý im mal poslúžiÅ¥ na útek s ukradnutou korisÅ¥ou.
âNikto,â povedal, kým kelÅou rozÅ¡iroval otvor až po zem. âIdeme,â a vsunul sa do otvoru.
âMohol si tu urobiÅ¥ aj trochu väÄÅ¡iu dieru, nie?â hundral tlsÅ¥och a s funenÃm a stonanÃm sa predieral aj on von.
âHýb sa, teraz musÃme odtiaľ Äo najskôr vypadnúť.â
âVeÄ sa ledva hýbem, neviem vôbec chodiÅ¥.â
âPoÄ, ponáhľaj sa a už prestaÅ fÅukaÅ¥. Nezabudni, že ak odtiaľ nevypadneme, pár rokov v base máme viac ako istých.â
Slovo âbasaâ dokázala tomu tlstému vždy dodaÅ¥ sÃl. Bez slova a trpiac iÅ¡iel za kolegom, ktorý sa prikrádal k ruinám.
Muža na stráži prebral až rev motora. EÅ¡te chvÃľku pozeral na cigaretu, kým si uvedomil, že sa nieÄo deje a tak takmer dofajÄenú cigaretu prudkým gestom odhodil. Rýchlo voÅ¡iel do stanu, takmer neveril vlastným oÄiam: väzni tam už neboli. Vedľa suda na palivo ostalo iba lano a trochu Äalej dve handry, ktorými mali väzni upchaté ústa. Na stene oproti vchodu veľká diera siahajúca až po zem.
âHisham, chlapi!â skriÄal z plného hrdla. âVäzni uÅ¡li!â
Kozmická loÄ Theos â Superfluidum
Obraz predmetu, ktorý Petri umiestnil do priestoru medzi Kodon a Zem, oboch pozemšťanov úplne ohromil.
âA toto má byÅ¥ Äo?â opýtala sa zvedavo Elisa, ktorá sa približovala, aby si neznámy predmet prezrela zblÃzka.
âEÅ¡te sme tomu nedali oficiálne meno.â Petri preniesol ten zvláštny predmet do popredia a, pozerajúc na doktorku, dodal, âmožno by si to mohla pomenovaÅ¥ ty.â
âKeÄ mi vysvetlÃÅ¡, Äo to je a na Äo slúži, možno by som aj mohla skúsiÅ¥.â
âNaÅ¡i vedci sa venujú tomuto projektu už dosÅ¥ dlho.â Petri si skrÞil ruky za chrbtom a zaÄal sa pomaly prechádzaÅ¥ po miestnosti. âToto zariadenie je výsledkom série Å¡túdiÃ, ktoré, aspoÅ ÄiastoÄne, presahujú moje vedecké kompetencie.â
âA môžem vás uistiÅ¥, že sú Äalekosiahle,â dodal Azakis a potľapkal priateľa po pleci.
âStruÄne povedané, je to urÄitý antigravitaÄný systém. Zakladá sa na princÃpe, ktorý je, ako som už povedal, zatiaľ vo fáze výskumov, ale ktorý sa môžem pokúsiÅ¥ opÃsaÅ¥ niekoľkými jednoduchými vetami.â
âMyslÃm, že by to bolo užitoÄné,â poznamenala Elisa. âNezabúdaj, že patrÃme k druhu, ktorý sa, v porovnanà s vami, môže považovaÅ¥ za nedostatoÄne vyvinutý.â
Petri mierne prikývol. Pristúpil bližšie k trojrozmernému modelu zvláštneho predmetu a pokojne pokraÄoval s vysvetľovanÃm. âToto tu, Äo si predtým nazvala âplávacie kolesoâ sa v geometrii nazýva toroid. Rúrkovitý prstenec je dutý, zatiaľ Äo to, Äo by sme mohli nazvaÅ¥ ako âdiera v stredeâ obsahuje hnacà a riadiaci systém.â
âZatiaľ vÅ¡etko jasné,â povedala Elisa, stále viac vzruÅ¡ená.
âVeľmi dobre. Teraz sa pozrieme na princÃp fungovania systému.â Petri pootoÄil model toroidu a ukázal im vnútorný prierez. âPrstenec sa naplnà plynom, zvyÄajne je to istý izotop hélia, vychladeným na teplotu blÃzku absolútnej nule, kedy plyn zmenà skupenstvo a premenà sa na kvapalinu s veľmi Å¡pecifickými vlastnosÅ¥ami. Prakticky možno povedaÅ¥, že jej viskozita bude takmer nulová, takže teÄie bez toho, že by vznikalo nejaké trenie. My túto vlastnosÅ¥ voláme supertekutosÅ¥.â
âPoÄkaj, zaÄÃnam strácaÅ¥ súvislosti,â podotkla smutne Elisa.
âTak eÅ¡te jednoduchÅ¡ie. Tento plyn v kvapalnom stave, vhodne podnecovaný Å¡truktúrou prstenca, sa dokáže pohybovaÅ¥ vnútri bez najmenÅ¡Ãch problémov, rýchlosÅ¥ou približujúcou sa rýchlosti svetla, priÄom si dokáže udržaÅ¥ túto rýchlosÅ¥ teoreticky nekoneÄnú dobu, teda, dá sa povedaÅ¥, že navždy.â
âÞasné,â poznamenal Jack, ktorý nechcel stratiÅ¥ ani slabiku z vysvetľovania.
âDobre, myslÃm, že som to pochopila,â dodala Elisa. âAle ako dokáže táto zostava pôsobiÅ¥ proti vzájomnej gravitaÄnej prÃÅ¥ažlivosti medzi dvoma planétami?â
âTu sa veci znaÄne komplikujú,â odpovedal Petri. âPovedzme, že rotácia superfluida rýchlosÅ¥ou blÃzkou rýchlosti svetla generuje zakrivenie Äasopriestoru, kontinua okolo neho, Äo spôsobuje antigravitaÄný úÄinok.â
âDo prdele,â zvolala Elisa. âMôj staruÄký profesor fyziky sa bude urÄite obracaÅ¥ v hrobe.â
âA nielen on, moja drahá,â dodal plukovnÃk. âAk som to pochopil správne, tÃto dvaja páni sa nám snažia vysvetliÅ¥, že musÃme prehodnotiÅ¥ niektoré teórie a koncepty, ktoré sa naÅ¡i vedci snažili analyzovaÅ¥ a Å¡tudovaÅ¥ celý svoj život. PrincÃp proti gravitácii bol teoreticky preskúmaný už niekoľkokrát, ale nikto ho nikdy skutoÄne nedokázal. Tu, pred nami,â a ukázal prstom na zvláštny predmet, âmáme koneÄne dôkaz o tom, že je to skutoÄne možné.â
âJa by som nerobil náhle uzávery,â povedal Azakis, schladiac tak plukovnÃkovo nadÅ¡enie. âMusÃm vám povedaÅ¥, že s touto vecou sme nikdy nerobili pokusy na objektoch s rozmermi dosahujúcimi veľkosÅ¥ planét, lepÅ¡ie povedané, vyskúšali sme to pred dvoma cyklami, ale nedosiahli sme výsledky, aké sme si predstavovali. Okrem toho, mohli by sa vyskytnúť neoÄakávané udalosti a â¦â
âAko vždy, len kuvikáš,â povedal Petri, preruÅ¡iac svojho kamaráta. âMechanizmus bol dokázaný už niekoľkokrát. Aj naÅ¡a loÄ v podstate ÄiastoÄne využÃva tento princÃp na svoj pohon. BuÄme optimistickÃ.â
âÄalÅ¡Ãm dôvodom je, že vlastne nemáme alternatÃvy, alebo sa mýlim?â opýtala sa skleslo Elisa.
âNaneÅ¡Å¥astie, myslÃm, že skutoÄne nemáme alternatÃvy,â odpovedal neveselo Petri a mierne sklonil hlavu. âJedinou vecou, ktorej sa skutoÄne obávam, je, že vzhľadom na malé rozmery nášho toroidu nedokážeme úplne absorbovaÅ¥ vÅ¡etky úÄinky gravitaÄného priÅ¥ahovania a urÄitá ÄasÅ¥ gravitácie aj tak dokáže vykonaÅ¥ svoje dielo.â
âChceÅ¡ tým povedaÅ¥, že táto vec by aj tak nestaÄila na zabránenie katastrofe?â opýtala sa Elisa približujúc sa k mimozemÅ¡Å¥anovi.
âMožno nie úplne,â odpovedal Petri a o krôÄik ustúpil. âZ mojich výpoÄtov vyplýva, že z tejto pasce by mohlo uniknúť približne desaÅ¥ percent gravitónov.â
âTakže by to mohla byÅ¥ nakoniec aj tak zbytoÄná námaha?â
âNie, to vôbec nie,â odpovedal Petri. âZnÞime úÄinky o deväťdesiat percent. Budeme musieÅ¥ zvládnuÅ¥ iba málo.â
âNazveme to âNewarkâ,â povedala spokojne Elisa. âA teraz do roboty, sedem dnà ubehne ako voda.â
Letecká základÅa Camp Adder â Ãnik
Dve zvláštne osoby, eÅ¡te stále obleÄené ako beduÃni, práve voÅ¡li do svojej skrýše v meste, keÄ ich pozornosÅ¥ upútal slabý preruÅ¡ovaný zvuk z laptopu, ktorý ostal zapnutý na stole v obývaÄke.
âKto to je, doÄerta?â opýtal sa podráždene chudý.
TlsÅ¥och, ÄÃm Äalej, tým viac krÃvajúci, sa priblÞil k poÄÃtaÄu, a po zadanà komplikovaného hesla, povedal âJe to správa zo základne.â
âBudú chcieÅ¥ poznaÅ¥ výsledky operácie.â
âDaj mi sekundu, aby som to dekodifikoval.â
Na obrazovke sa najprv zjavili nezrozumiteľné znaky, potom, po zadanà kombinácie kódov sa zaÄala pomaly zobrazovaÅ¥ správa.
Generál bol zajatý a odvedený na leteckú základÅu Camp Adder. Vyžaduje sa operácia na okamžité vyslobodenie.
âDo riti,â zvolal tlsÅ¥och, âuž sa to dozvedeli!â
âDo hája, ako to dokázali?!â
âNuž, urÄite majú priame kanály. Tým niÄ neunikne.â
âA podľa nich, Äo by sme tak asi mali urobiÅ¥?â
âÄo ja viem? Tu hovoria iba to, že ho máme ÃsÅ¥ vyslobodiÅ¥.â
âTakà dolámanÃ, ako sme teraz? No, ja to teda nevidÃm veľmi ružovo.â
Chudý a vysoký si pritiahol stoliÄku, otoÄil ju o deväťdesiat stupÅov a jojkajúc a vzdychajúc sa sÅ¥ažka posadil. âNo, už len to nám chýbalo.â
Oprel si jeden lakeÅ¥ o hladkú dosku a zahľadel sa z okna, ktoré bolo pred nÃm. VÅ¡imol si, že sklá boli dosÅ¥ Å¡pinavé a že na tom pravom bola prasklina Å¥ahajúca sa po takmer celej jeho dĺžke.
Naraz sa pozrel na svojho kamaráta a s úškrnom povedal: âDostal som nápad.â
âVedel som to, už poznám ten pohľad.â
âChoÄ po lekárniÄku, nech sa ti pozriem na tú hrÄu, Äo máš na hlave.â
âAby som pravdu povedal, viac sa obávam o zápästie. Dúfam, že nie je zlomené.â
âNeboj sa, napravÃm ti ho. Za mlada som chcel byÅ¥ veterinárom.â
Ani nie po hodine a po obrovských dávkach analgetÃk a po tube hojivých mastà boli dvaja spolubojovnÃci ako vymenenÃ.
Chudý sa na seba pozeral do zrkadla zaveseného na stene pri vchodových dverách a poznamenal: âTeraz môžeme pokraÄovaÅ¥,â a voÅ¡iel do spálne. O chvÃľu z nej vyÅ¡iel a v rukách držal dve dokonale vyžehlené americké vojenské uniformy.
âA tie si kde zobral?â opýtal sa udivený tlsÅ¥och.
âSú súÄasÅ¥ou núdzovej výbavy, ktorú mám so sebou. Nikdy nevieÅ¡, Äo sa môže staÅ¥.â
âTy si úplný blázon,â komentoval to tlsÅ¥och, krútiac hlavou. âA Äo s nimi budeme robiÅ¥?â
âTu je plán,â odpovedal spokojne chudý a pohodil druhovi uniformu veľkosti XXL. âTy budeÅ¡ generál Richard Wright, šéf super tajnej vládnej agentúry, o ktorej nikto nesmie niÄ vedieÅ¥.â
âJasné, je predsa super tajná. A ty?â
âJa budem tvoja pravá ruka. PlukovnÃk Oliver Morris. K vaÅ¡im službám, pane.â
âTakže som tvoj nadriadený. Až teraz sa mi to naozaj veľmi páÄi.â
âLen si nezvykaj, jasné?â odpovedal chudý so zdvihnutým ukazovákom. âA toto sú naÅ¡e dokumenty s prÃsluÅ¡nými služobnými preukazmi.â
âUf. Vyzerajú fakt ako pravé.â
âA to eÅ¡te nie je vÅ¡etko, kamarát,â a ukázal mu hlaviÄkový papier podpÃsaný priamo plukovnÃkom Jackom Hudsonom. âToto je oficiálna žiadosÅ¥ o prevzatie väzÅa za úÄelom jeho premiestnenia na âbezpeÄnejÅ¡ieâ miesto.â
âA to si kde zobral?â
âVytlaÄil som si ju, kým si bol v sprche. Äo si si myslel, že iba ty vieÅ¡ ÄarovaÅ¥ s poÄÃtaÄom?â
âNenachádzam slov. Vyzerá eÅ¡te lepÅ¡ie ako originál.â
âVojdeme na základÅu a prevezmeme generála. Ak by namietali, môžeme povedaÅ¥, nech zavolajú priamo plukovnÃka Hudsona. NemyslÃm, že mu vo vesmÃre bude fungovaÅ¥ mobil,â a obaja sa hlasno rozosmiali.
Po približne jednej hodine, keÄ sa slnko už schovalo za vysokou dunou, vojenský džÃp s plukovnÃkom a s generálom v dôsledne upravených uniformách, zastavil pred závorou pri vstupe na vojenskú základÅu Imam Ali alebo Camp Adder, ako ju prekrstili americkà vojaci poÄas vojny v Iraku. Z obrnenej strážnej búdky vyÅ¡li dvaja vojaci ozbrojenà až po uÅ¡i a rýchlo sa blÞili k vozidlu. ÄalÅ¡Ã dvaja, stojaci opodiaľ, mierili na pasažierov zbraÅami.
âDobrý veÄer, plukovnÃk,â povedal najbližšà vojak po salutovanÃ. âMôžete mi ukázaÅ¥ svoje dokumenty?â
Chudý a vysoký plukovnÃk na mieste vodiÄa nepovedal ani slovo. Vytiahol z vnútorného vrecka saka žltú obálku a podal ju vojakovi. Ten si ich pozorne prezrel, párkrát zasvietil baterkou do tvárà plukovnÃka aj generála. Generál cÃtil, ako mu po Äele steká kvapka potu, od hrÄe na nos, potom kvapla na tretà gombÃk saka, neuveriteľne napnutý na obrovskom bruchu.
âPlukovnÃk Morris a generál White,â povedal vojak a znovu zasvietil do plukovnÃkovej tváre.
âWright, generál Wright!â odpovedal rozhodne a namrzene chudý plukovnÃk. âÄo neviete ÄÃtaÅ¥, seržant?â
Seržant, ktorý priezvisko generála skomolil naschvál, sa mierne usmial a povedal: âOdprevadia vás. Nasledujte tamtých mužov,â a gestom ukázal dvom vojakom, aby odprevadili návÅ¡tevnÃkov do väzenia.
PlukovnÃk naÅ¡tartoval a pomaly sa pohol za nimi. Neurobil ani desaÅ¥ metrov, keÄ za chrbtom zaÄul: âPane, stojte!â
Tým dvom vo vozidle zamrzla krv v žilách. Ostali nehybne stáť a po chvÃľke, ktorá sa im zdala nekoneÄnou, hlas pokraÄoval: âZabudli ste si zobraÅ¥ svoje dokumenty.â
Korpulentný generál sa zhlboka nadýchol, až sa mu takmer utrhli vÅ¡etky gombÃky.
âÄakujem, seržant,â poÄakoval chudý a natiahol ruku smerom k vojakovi. âStarnem rýchlejÅ¡ie, ako by som chcel.â
Znovu sa pohli a džÃpom sledovali dvoch vojakov kráÄajúcich pred nimi, ktorà ich odviedli rýchlo k vchodu nÃzkej oÅ¡arpanej budovy. MladÅ¡Ã vojak zabúchal na bránu a voÅ¡iel bez toho, že by Äakal na odpoveÄ. Po chvÃľke sa v bráne objavil úplne holohlavý Äernoch s prÃsnou tvárou a s výložkami seržanta. Zasalutoval a povedal: âPán generál, pán plukovnÃk, prosÃm, poÄte Äalej.â
Dvaja dôstojnÃci odpovedali na pozdrav a snažiac sa ignorovaÅ¥ bolesti, ktoré sa zaÄali znovu ozývaÅ¥, vystúpili z vozidla a voÅ¡li dnu.
âSeržant,â povedal rozhodne chudý plukovnÃk, âmáme tu pÃsomný rozkaz od plukovnÃka Hudsona, ktorým nás poveruje prevziaÅ¥ generála Campbella,â a podal mu žltú obálku.â
Mohutný seržant ju otvoril, chvÃľku bez slova ÄÃtal. Potom sa svojimi Äiernymi oÄami skúmavo pozrel do oÄà plukovnÃka a povedal: âBudem to musieÅ¥ overiÅ¥.â
âNech sa páÄi,â pokojne odpovedal dôstojnÃk.
Obrovský Äernoch vytiahol zo zásuvky pÃsacieho stola ÄalÅ¡Ã list a pozorne ho porovnal s tým, ktorý mal v ruke. Znovu sa zahľadel na plukovnÃka a bez toho, že by prejavil nejaké emócie, dodal: âPodpis sa zhoduje. Nemáte niÄ proti tomu, ak mu zavolám?â
âJe to vaÅ¡a povinnosÅ¥. Ale poponáhľajme sa, prosÃm. Už sme stratili dosÅ¥ Äasu,â odpovedal chudý plukovnÃk a tváril sa, že zaÄÃna strácaÅ¥ trpezlivosÅ¥.
Seržant na to vôbec nedbal, z vrecka uniformy vytiahol svoj mobil, vyÅ¥ukal ÄÃslo a Äakal.
Dvaja dôstojnÃci zadržali dych, až kým vojak po stlaÄenà tlaÄidla na mobile, lakonicky nepoznamenal: âMimo dosahu.â
âTakže, seržant, pohneme sa koneÄne?â, ozval sa dôstojnÃk rozhodne prÃsnejÅ¡Ãm hlasom ako predtým. âNemôžeme tu ÄakaÅ¥ celú noc.â
âChoÄ po generála,â nariadil veľký seržant jednému z vojakov, ktorà priviedli dôstojnÃkov.
Po niekoľkých minútach sa na prahu dverà za seržantom objavil úplne holohlavý chlap s obrovskými fúzmi a sivým oboÄÃm nad živými oÄkami. Mal na sebe uniformu s generálskymi výložkami, ale na pravej výložke chýbala jedna z hviezd. Na rukách mal putá a vojak za nÃm naÅho mieril zbraÅou.
Pri pohľade na naÅ¡ich dvoch dôstojnÃkov nÃm trhlo, no okamžite sa zorientoval, ostal ticho a tváril sa Äo najsmutnejÅ¡ie.
âÄakujem, vojak,â povedal chudý plukovnÃk, vyÅ¥ahujúc z vrecka svoju Berettu M9. âTeraz si toho niÄomnÃka zoberieme na starosÅ¥ my.â
Kozmická loÄ â AkÄný plán
âNie je to vzruÅ¡ujúce vedieÅ¥, že to budeme práve my dvaja, kto zachráni Zem, láska moja?â opýtala sa Elisa, dÃvala sa pritom plukovnÃkovi do oÄà ako pradúca maÄiÄka a uchytila ho za ruku.
âTo ako myslÃÅ¡, že âLáska mojaâ? Nezdá sa ti, že preháÅaÅ¡?â ozval sa Jack a zamraÄil sa pritom.â
Elisa až nadskoÄila a až keÄ sa plukovnÃk usmial a pohladil ju po lÃci, pochopila, že si z nej uÅ¥ahoval. âHnusák jeden! Už nikdy viac si zo mÅa nerob žarty, inÃ¡Ä uvidÃÅ¡...,â a udrela ho do hrudnÃka.
âNo tak, už sa nezlosti,â poÅ¡epkal jej Jack a jemne si ju privinul k sebe. âDobre, bol to hlúpy žart, uznávam. Už to viac neurobÃm.â
To neÄakané objatie zapôsobilo na doktorku upokojujúco. CÃtila, ako sa dovtedy nahromadené napätie zaÄalo topiÅ¥ ako lanský sneh. Po vÅ¡etkom, Äo sa stalo v posledných hodinách, to bolo práve to, Äo potrebovala. Odovzdala sa do jeho rúk, pomaly zatvorila oÄi, oprela si hlavu o jeho statnú hruÄ a úplne sa uvoľnila.
Azakis sa medzitým vsunul do eÅ¡te stále prÃliÅ¡ úzkej kabÃny H^COM a Äakal na odpoveÄ na svoju žiadosÅ¥ o komunikáciu, ktorá sa mala zjaviÅ¥ na holografickom paneli pred nÃm.
Zo stredu obrazovky pred nÃm sa Å¡Ãrili pestrofarebné vlny podobné vlnám na jazere, keÄ doÅ hodÃte kameÅ. No o chvÃľu zaÄali vlny miznúť a namiesto nich sa zjavili rysy vekom poznaÄenej tváre jeho nadriadeného StareÅ¡inu.
âAzakis,â oslovil ho s náznakom úsmevu starec a pomaly zdvihol na pozdrav aj kostnatú ruku. âÄo môže pre teba urobiÅ¥ tento starec?â
âDvom pozemÅ¡Å¥anom sme odhalili pravdu.â
âTak to bolo skutoÄne odvážne,â poznamenal StareÅ¡ina a podoprel si bradu. âAko to zobrali?â
âNuž, povedzme, že po zaÄiatoÄnom zdesenà reagovali celkom dobre.â Azakis urobil krátku prestávku a potom vážne pokraÄoval: âNavrhli sme im použiÅ¥ náš toroid so superfluidom.â
âToroid?â zvolal starec na obrazovke a náhle vyskoÄil na nohy ako mladÃk. âVeÄ eÅ¡te neboli urobené vÅ¡etky skúšky. Pamätáš sa, Äo sa stalo poslednýkrát, vÅ¡ak? S tou hraÄkou by sme mohli vytvoriÅ¥ nekontrolovanú gravitaÄnú fluktuáciu a, okrem toho, existuje riziko, že by sa mohla vytvoriÅ¥ dokonca aj Äierna diera.â
âViem. Viem to veľmi dobre,â odpovedal skleslo Azakis. âAle, na druhej strane, nevidÃm alternatÃvu. Ak tentokrát nepoužijeme drastické prostriedky, prechod Kodonu by pre pozemÅ¡Å¥anov mohol maÅ¥ fatálne dôsledky.â
âAký je tvoj plán?â
âSkrÞenie obežných dráh oboch planét sa odhaduje o menej ako sedem dnÃ. Mal by si daÅ¥ pripraviÅ¥ toroid a daÅ¥ mi ho dopraviÅ¥ sem niekoľko dnà predtým.â
âVieÅ¡, že nemáme veľa Äasu.â
âMusÃÅ¡ mi nechaÅ¥ nejakú rezervu na jeho umiestnenie, konfiguráciu a procedúru na jeho aktiváciu.â
âMám nejakú zlú predtuchu,â povedal StareÅ¡ina a preÅ¡iel si rukou po bielych vlasoch.
âPetri je so mnou. VÅ¡etko dobre dopadne.â
âSte dvaja Å¡ikovnà chlapci, nemám o tom žiadne pochybnosti, ale dávajte veľký pozor. Hentá vec by sa mohla premeniÅ¥ na neľútostnú zbraÅ.â
âSnaž sa nám ho dopraviÅ¥ vÄas, zvyÅ¡ok si už berieme na starosÅ¥ my. Neobávaj sa.â
âDobre, budem Å¥a kontaktovaÅ¥ hneÄ, len Äo bude vÅ¡etko pripravené. Veľa Å¡Å¥astia.â
Tvár nadriadeného zmizla z monitora, na ktorom sa znovu zobrazovali rovnaké pestrofarebné vlny ako predtým.
Azakis sa pomaly zdvihol z nepohodlného kresielka a chvÃľku len tak postával s rukami opretými o pult. Mysľou sa mu preháÅalo tisÃc myÅ¡lienok, po chrbte mu prebehli zimomriavky a naraz mal taký neurÄitý pocit, že sa hrnú do poriadnej Å¡lamastiky.
âZak,â zvolal veselo jeho priateľ, keÄ ho uvidel vynoriÅ¥ sa z kabÃny H^COM. âÄo hovorà starý?â
Azakis sa ponaÅ¥ahoval a potom pokojne povedal: âDal nám svoje požehnanie. Ak pôjde vÅ¡etko podľa plánov, budeme maÅ¥ toroid, alebo, ako ho voláme teraz, Newark, presne deÅ pred skrÞenÃm dráh.â
âDúfajme len, že to zvládneme. Nebude ľahké nakonfigurovaÅ¥ hentú veciÄku za takú krátku dobu.â
âÄoho sa obávaÅ¡, kamarát?â odpovedal s náznakom úsmevu Azakis âV najhorÅ¡om prÃpade otvorÃme priestorovo Äasovú odchýlku, ktorá vcucne Zem, Kodon, Nibiru a vÅ¡etky ostatné satelity jedným dychom.â
Dvaja pozemÅ¡Å¥ania, ktorà stáli opodiaľ, ale ktorým neuÅ¡lo ani jedno vypovedané slovo rozhovoru, ostali ako skamenelÃ.
âÄo to hovorÃÅ¡?â hlesla Elisa hľadiac na nich rozÅ¡Ãrenými oÄami. âPriestorovo Äasová odchýlka? Vcucnutie? ChceÅ¡ tým povedaÅ¥, že ak by tento plán nefungoval, boli by sme to my, kto by zaprÃÄinil zniÄenie naÅ¡ej aj vaÅ¡ej populácie?â
âNuž, minimálne riziko tu existuje,â poznamenal pokojne Azakis.
âMinimálne riziko?! A to nám hovorÃÅ¡ len tak, s tým svojÃm pokojným výrazom na tvári? Ty musÃÅ¡ byÅ¥ skutoÄne blázon a my eÅ¡te väÄÅ¡Ã.â
âUpokoj sa, zlatko,â zasiahol Jack, uchopil ju za plecia a pozeral sa jej rovno do oÄÃ. âSú oveľa Å¡ikovnejÅ¡Ã a múdrejÅ¡Ã ako my a ak sa rozhodli pre túto cestu, nemôžeme robiÅ¥ niÄ iné, iba s nimi súhlasiÅ¥ a pomáhaÅ¥ im zo vÅ¡etkých sÃl.â
Doktorka si zhlboka vzdychla a povedala: âMusÃm si sadnúť. Tento deÅ bol veľmi nároÄný. Ak to pôjde takto aj Äalej, tak to nevydržÃm.â
Jack ju chytil pod pazuchu a odviedol ju k najbližšiemu kresielku. Elisa si naŠs povzdychom unavene sadla.
âMožno sme prÃliÅ¡ znÞili obsah kyslÃka vo vzduchu,â poÅ¡epkal Azakis svojmu druhovi.
âSnažil som sa, aby ovzduÅ¡ie Äo najviac vyhovovalo im aj nám, aby sme si nemuseli nasadzovaÅ¥ tie neprÃjemné respirátory.â
âViem, kamarát, ale mám taký pocit, že oni tým dosÅ¥ trpia.â
âDobre, upravÃm zmes. My sa prispôsobÃme ľahÅ¡ie.â
PlukovnÃk vÅ¡ak vyzeral, že mu to vôbec nevadà a bol ÄulejÅ¡Ã ako kedykoľvek predtým. Dobrodružstvo a riziko predstavovali jeho každodenný chlieb a v podobných situáciách sa cÃtil ako ryba vo vode. âDobre,â riekol a presúval sa priamo pod trojrozmerný obraz Å¡truktúry Newark, ktorý eÅ¡te stále majestátne trónil uprostred izby. âTáto vec by nás mohla vÅ¡etkých zachrániÅ¥ alebo viesÅ¥ k totálnej záhube.â
âVeľmi struÄná, ale úÄinná analýza,â komentoval jeho slová Azakis.
âTeraz vÅ¡ak,â povedal plukovnÃk vážnym a hlbokým hlasom, âmyslÃm, že nastal Äas, aby sme o blÞiacej sa katastrofe upovedomili celú planétu.â
âA ako to chceÅ¡ urobiÅ¥?â opýtala sa Elisa zo svojho kresielka. âZdvihneme telefón, zavoláme amerického prezidenta a povieme mu: âDobrý deÅ, pán prezident, viete, stretli sme dvoch mimozemÅ¡Å¥anov a tà nám povedali, že o niekoľko dnà priletà jedna planéta, ktorá nás úplne zmetie zo sveta?â
âNuž, pokiaľ by sme to urobili takto, zistili by si odkiaľ voláme, priÅ¡li by si po nás a dali by nás zavrieÅ¥ do blázinca. Minimálne do blázinca,â odvetil Jack s úsmevom.
âNemáte nejaký globálny komunikaÄný systém, podobný naÅ¡ej Sieti?â opýtal sa zvedavý Petri plukovnÃka.
âSieÅ¥? Äo tým myslÃÅ¡?â
âJe to systém vÅ¡eobecného vzájomného prepojenia, ktorý dokáže uložiÅ¥ do pamäti a distribuovaÅ¥ Poznanie na planetárnej úrovni. Máme k nej prÃstup úplne vÅ¡etci, samozrejme, každý má urÄenú vlastnú úroveÅ prÃstupu, a pripájame sa k nej prostrednÃctvom neurálneho systému N^COM, ktorý nám už pri narodenà transplantujú priamo do mozgu.â
âÞasné,â zvolala ohromená Elisa a pokraÄovala: âV skutoÄnosti, aj my máme podobný systém. Voláme ho internet, ale, samozrejme, nie sme na vaÅ¡ej úrovni.â
âA nedal by sa ten váš âinternetâ použiÅ¥ na odoslanie správy do vÅ¡etkých miest planéty?â opýtal sa zvedavo Petri.
âNo, nie je to také jednoduché,â odvetila Elisa. âMohli by sme zadaÅ¥ informácie do systému, poslaÅ¥ správy skupinám osôb, možno aj nejaké video, a snažiÅ¥ sa rozoslaÅ¥ ich Äo najskôr, ale nemyslÃm, že by tomu niekto veril a urÄite by sa informácia nedostala ku vÅ¡etkým.â Niekoľko sekúnd rozmýšľala a potom dodala: âMyslÃm, že jediným vhodným prostriedkom je stará dobrá televÃzia.â
âTelevÃzia?â opýtal sa Azakis. Potom, obrátiac sa k Petrimu, povedal: âNebude to náhodou ten systém, Äo sme použili na zÃskanie snÃmok a filmov pri ceste sem?â
âMyslÃm, že je to práve to, Zakâ a s týmito slovami sa pustil do manipulovania s ovládaÄmi na centrálnom pulte. Po niekoľkých sekundách sa na obrovskej obrazovke zjavili niektoré predtým zaznamenané sekvencie. âHovorÃte o tomto?â
Rýchlo za sebou sa zjavovali rôzne filmy: reklamy, televÃzne noviny, futbalové zápasy, dokonca aj jeden starý film s Humphreym Bogartom.
âTo je predsa Casablanca,â zvolala oÄarená Elisa. âKde ste to vÅ¡etko naÅ¡li?â
âVaÅ¡e vysielanie sa Å¡Ãri aj do vesmÃru,â odpovedal pokojne Petri. âMuseli sme troÅ¡ku upraviÅ¥ náš systém prijÃmaÄov, ale nakoniec sme tie signály zachytili.â
âA vÄaka nim,â dodal Azakis, âsme sa dokázali nauÄiÅ¥ váš jazyk.â
âA dokonca aj ten straÅ¡ne komplikovaný,â poznamenal smutne Petri. âSkoro som sa zbláznil z tých obrázkov.â
âV každom prÃpade,â preruÅ¡il ich plukovnÃk, âje to práve to, o Äom sme hovorili, ale ani o tomto nie som presvedÄený, že by to bolo to najlepÅ¡ie rieÅ¡enie.â
âPrepáÄ, Jackâ zasiahla Elisa, nemyslÃÅ¡, že je naÄase upozorniÅ¥, predovÅ¡etkým, tvojich nadriadených v ELSAD? Nakoniec, ak som nepochopila nesprávne, na Äele tejto organizácie je predsa práve prezident Spojených Å¡tátov, nie?â
âA ty odkiaľ vieÅ¡ takéto veci?â namietol prekvapený plukovnÃk.
âAk ja mám svoje zdroje,â povedala Elisa naoko dôležito, a zasmiala sa. PrameÅ vlasov jej padal na pravé lÃce.
âAj u vás sú ženy takéto?â opýtal sa Jack dvoch mimozemÅ¡Å¥anov, ktorà scénu sledovali s prekvapeným výrazom na tvári.
âŽeny sú rovnaké v celom vesmÃre, kamarát,â odpovedal s úsmevom Azakis.
âNuž,â pokraÄoval plukovnÃk po krátkom odboÄenÃ, âmyslÃm, že máš pravdu. Takúto závažnú a znepokojujúcu novinu by mala oznámiÅ¥ seriózna a dôveryhodná inÅ¡titúcia. TroÅ¡ku sa obávam externých infiltráciÃ, do ktorých bol zapletený aj generál Campbell a tà dvaja, ktorà nás napadli. V skutoÄnosti bol mojÃm priamym nadriadeným práve generál, ale vyzerá to tak, že bol iba úplne skorumpovaným zradcom.â
âTakže to vyzerá tak, že nakoniec budeme musieÅ¥ zavolaÅ¥, ako sme hovorili na zaÄiatku, vÅ¡ak?â ozvala sa doktorka.
âMožno sa to zdá absurdné, ale zrejme je to jediné rieÅ¡enie.â
New York â Ostrov Manhattan
V luxusnej kancelárii na tridsiatom deviatom poschodà impozantného mrakodrapu postaveného medzi 5th Avenue
a 59th Street na Manhattane v New Yorku, stál pred jedným z piatich veľkých okien, ktoré ho oddeľovalo od vonkajÅ¡ieho prostredia, nie veľmi vysoký, elegantný a starostlivo upravený pán. Mal obleÄený tmavosivý oblek, urÄite taliansky, a výraznú Äervenú kravatu. Vlasy mal starostlivo uÄesané dozadu. Jeho Äierne a hlboké oÄi si premeriavali priestor za sklom v smere Central Parku, ktorý zaÄÃnal prakticky pod jeho nohami a rozprestieral sa na ploche v dĺžke Å¡tyroch kilometrov a v Å¡Ãrke približne osemsto metrov, a predstavoval vzácnu zelenú plochu, zdroj kyslÃka a zábavy pre takmer dva milióny obyvateľov ostrova.
âMôžem, pán senátor?â opýtal sa pleÅ¡atý chlapÃk s nevýraznou tvárou, kým klopal na vstupné dvere z tmavého lakovaného dreva. Vedľa dverà bola vyleÅ¡tená platniÄka, na ktorej bolo Äiernymi pÃsmenami napÃsané: âSenátor Jonathan Prestonâ.
âÄo je?â odpovedal chlap pri okne a ani sa neobzrel.
âMám pre vás Å¡ifrovanú videokomunikáciu.â
âDobre, prevezmem si to tu. Zatvorte dvere, keÄ budete odchádzaÅ¥.â
Muž sa pomaly pohol k elegantnému pÃsaciemu stolu a sadol si do Äierneho mäkkého koženého kresla. Automatickým gestom si upravil uzol kravaty, vsunul si slúchadlo do pravého ucha a stlaÄil malé sivé tlaÄidlo, ktoré bolo pod stolnou doskou. Zo stropu sa s tichým syÄanÃm zaÄal spúšťaÅ¥ veľký polopriehľadný monitor, až kým nedosadol na pÃsacà stôl. Muž sa dotkol obrazovky a priamo pred nÃm sa objavil generál Campbell.
âPán generál, som rád, že už nie ste vo väzenÃ.â
Pán senátor, ako sa máte? Chcel som vám predovÅ¡etkým poÄakovaÅ¥ za rýchlu a funkÄnú operáciu.â
âMyslÃm, že celú zásluhu na tom majú osoby za vaÅ¡Ãm chrbtom.â
Generál sa inÅ¡tinktÃvne obrátil a uvidel dvojicu, ktorá sa snažila stáť tak, aby boli obaja v zábere webcam, ako zvyÄajne robà publikum za novinárom pri priamych prenosoch. Mierne pokrÄil plecami a pokraÄoval: âNie sú to Å¡elmovské lÃÅ¡ky, ale pri niektorých prácach sú veľmi výkonnÃ.â
âDobre, teraz mi ale vÅ¡etko porozprávajte. VaÅ¡u správu som mal dostaÅ¥ už pred viac ako dvanástimi hodinami.â
âPovedzme, že v poslednom Äase som mal dosÅ¥ plný program,â odpovedal ironicky generál. âV každom prÃpade môžem potvrdiÅ¥, že intuÃcia doktorky Hunterovej bola úplne presná a že vÄaka jej objavu som sa mohol osobne zúÄastniÅ¥ jednej úplne neuveriteľnej udalosti.â
Generál urobil krátku prestávku, aby eÅ¡te viac vzbudil pozornosÅ¥ a dodal: âPán senátor, neviem, ako sa to mohlo staÅ¥, ale objav naÅ¡ej doktorky, ktorá naÅ¡la slávnu âschránku so vzácnym obsahomâ, musel nejakým spôsobom aktivovaÅ¥ systém, ktorý na naÅ¡u planétu privolal ...â Zastavil sa a, vedomý si toho, že veta, ktorú vyslovÃ, bude iba Å¥ažko pochopená, nadýchol sa a bez váhania slávnostne povedal, âkozmickú loÄ mimozemÅ¡Å¥anov.â
DôstojnÃk sa snažil dÃvaÅ¥ sa dopredu smerom na monitor, aby zachytil nejaký náznak úžasu na senátorovej tvári, ale ten ani okom nemihol. Iba si oprel lakeÅ¥ o svoj tmavý pÃsacà stôl a podoprel si bradu. Ostal tak niekoľko sekúnd nepohnute a potom jednoducho povedal: âTak sa vrátili.â
Generál naÅho ostal bez slova civieÅ¥.
Preston už vedel o mimozemšťanoch... Ako je to možné?
Senátor pomaliÄky vstal z pohodlného kresla a, prekrÞiac si ruky za chrbtom, zaÄal sa prechádzaÅ¥ okolo stola. Generál ani dvaja podriadenà za jeho chrbtom sa neodvážili povedaÅ¥ ani slovo. Iba si vymenili nesmelé pohľady a trpezlivo Äakali.
Preston sa neÄakane vrátil k pÃsaciemu stolu, oprel sa oÅ oboma rukami a, pozerajúc rovno do generálových oÄÃ, povedal: âMali ste so sebou drón. Dokázali ste nafilmovaÅ¥ tú loÄ?â
Generál sa obrátil a zúfalo oÄakával pozitÃvnu odpoveÄ od tých dvoch, Äo mu stáli za chrbtom. Chudý s úsmevom prikývol, prevzal slovo a s hrdo nafúknutou hruÄou spokojne potvrdil: âSamozrejme, pán generál, máme niekoľko filmov. HneÄ vám ich poÅ¡lem.â
Bez veľkých okolkov odsunul generála a po stlaÄenà niekoľkých klávesov pred sebou v okne na monitore senátora sa zaÄali premietaÅ¥ zábery nafilmované z tábora doktorky Hunterovej.
Preston sa oprel oboma lakÅ¥ami o pÃsacà stôl, oprel si bradu o dlaÅ a priblÞil sa k monitoru, aby mu neuÅ¡la ani jedna zo snÃmok, ktoré mu bežali pred oÄami. Najprv noÄné obrázky kamennej schránky nájdenej v zemi, potom zábery záhadnej Äiernej gule v schránke a jej prenos do laboratória. Nakoniec sa scenár zmenil. Bol jasný deÅ. Zdanlivo opretá o Å¡tyri lúÄe Äervenkastej farby prichádzajúce z rohov imaginárneho Å¡tvorca narysovaného na zemi vystupovala okrúhla striebristá Å¡truktúra. Celá zostava vytvárala akúsi pyramÃdu podobajúcu sa na Ziqqurat di Ur, ktorý sa majestátne týÄil v diaľke.
Senátor nemohol odtrhnúť oÄi od obrazovky. KeÄ uvidel dve postavy ľudského vzhľadu, ale rozhodne oveľa vyÅ¡Å¡ie než priemer, ako sa vynorili z otvoru Å¡truktúry a s rozkroÄenými nohami sa postavili na zostupnú rampu, zmohol sa iba na tlmený výkrik, pretože mal úplne stiahnuté hrdlo.
To, o Äom snÃval po celý svoj život, sa stávalo skutoÄnosÅ¥ou. VÅ¡etky jeho Å¡túdie, výskum a, predovÅ¡etkým, znaÄný kapitál investovaný do tohto projektu, koneÄne zaÄÃnali prinášaÅ¥ prvé výsledky. Postavy, ktoré videl na obrazovke, boli skutoÄne dvaja mimozemÅ¡Å¥ania, ktorà na svojej super modernej vesmÃrnej lodi preÅ¡li celý medziplanetárny priestor, aby sa znovu vrátili na Zem. Teraz by chcel povedaÅ¥ rovno do tváre tých, ktorà ho vždy kritizovali, že jeho výpoÄty boli úplne presné. Záhadná dvanásta planéta slneÄného systému skutoÄne existuje. Jej obežná dráha sa po 3 600 rokoch mala znovu skrÞiÅ¥ s obežnou dráhou Zeme a pred nÃm stáli jej dvaja obyvatelia, ktorà využili, že ich vlastná planéta âzaviezlaâ až do naÅ¡ej blÃzkosti. Znovu nás navÅ¡tÃvili, aby, ako aj predtým, ovplyvnili naÅ¡u kultúru a naÅ¡e životy. Ktovie koľkokrát to už poÄas tisÃcroÄà urobili, ale dôležité bolo, že teraz sa história opakovala. Tentokrát tu je vÅ¡ak aj on a urÄite si nenechá ujsÅ¥ túto prÃležitosÅ¥.
âVýborná práca,â povedal jednoducho senátor obrátiac sa k trom osobám, ktoré naÅho pozorne hľadeli z obrazovky. Potom, keÄ urobil jednu otoÄku na stoliÄke, dodal: âSkutoÄnosÅ¥, generál, že ste sa nechali odhaliÅ¥, naÅ¡u vec trochu komplikuje. Už nebudeme môcÅ¥ využÃvaÅ¥ možnosÅ¥ maÅ¥ ctené a vážené âuchoâ v rámci ELSAD, ale toto nás teraz už vlastne ani veľmi nezaujÃma.â
âÄo chcete povedaÅ¥, senátor?â
âTeraz už naÅ¡Ãm cieľom nie je odhaliÅ¥ hypotézy doktorky Hunterovej, bez ohľadu na to, Äi sú presné alebo nie, ani privlastniÅ¥ si âvzácny obsahâ schránky.â
âAj preto, že vôbec nie je taký vzácny,â zaÅ¡omral tlsÅ¥och.
âMôžeme prejsÅ¥ priamo k druhej fáze,â povedal senátor tváriac sa, že niÄ nepoÄul. âMáme pred sebou neuveriteľne pokrokovú technológiu, ktorá sa nám ponúka priamo na striebornom tanieri. StaÄà nám, aby sme si ju jednoducho zobrali skôr, ako to urobà niekto iný.â
âDovoľte, pán senátor,â odvážil sa nesmelo namietnuÅ¥ generál, âmoji dvaja pomocnÃci si už vyskúšali, že naÅ¡i dvaja sympatickà mimozemÅ¡Å¥ania nevyzerajú, že by sa im chcelo s nami spolupracovaÅ¥.â
âPovedzme rovno, že nás nabili,â dodal tlsÅ¥och a pomasÃroval si koleno.
âViem si predstaviÅ¥, ako ste sa k nim priblÞili,â odpovedal senátor s miernym úsmevom. âNikdy ste si nepoložili otázku, preÄo udržiavali také milé a láskavé vzÅ¥ahy s doktorkou a s plukovnÃkom Hudsonom?â
âAby som pravdu povedal, zdalo sa nám to dosÅ¥ Äudné,â odpovedal generál, âsprávali sa tak, ako keby sa poznali už veľmi dlho.â
âJa si naopak myslÃm, že boli jednoducho srdeÄnejÅ¡Ã a priateľskejÅ¡Ã ako vy.â
âNuž, fakt sme neboli veľmi láskavÃ.â
âTo, Äo sa stalo, už nezmenÃme,â zhrnul senátor. âTeraz sa musÃme skoncentrovaÅ¥ na ÄalÅ¡iu úlohu. Vy dvaja nájdite plukovnÃka a jeho kamarátku. Nesmiete ich stratiÅ¥ z oÄà ani na okamih. Máte k dispozÃcii dosÅ¥ prostriedkov aj fondov. ÄalÅ¡ie chyby vám už neodpustÃm.â
âKto mu teraz povie, že tà dvaja iÅ¡li na výlet okolo zemegule?â Å¡epkal tlsÅ¥och do ucha tomu chudému, no vzápätà zastonal od bolesti spôsobenej kopancom, ktorý mu uÅ¡tedril jeho druh.
âVy, plukovnÃk, ma prÃdete zobraÅ¥ na letisko.â
âPrÃdete sem osobne?â zvolal prekvapený vojak.
âNenechám si ujsÅ¥ túto udalosÅ¥ za niÄ na svete. Ak je to ich pristávacia základÅa, budú sa tam musieÅ¥ vrátiÅ¥, ale tentokrát im pripravÃme pekný uvÃtacà výbor. S pokynmi vás oboznámim po ceste. VÅ¡etkým prajem veľa úspechov v práci,â a s tým ukonÄil rozhovor.
Senátor ostal eÅ¡te chvÃľu pozorovaÅ¥ monitor pred sebou, ktorý po ukonÄenà prenosu eÅ¡te zobrazoval sériu nádherných snÃmok z púšte v Arizone zobrazujúce sa postupne v rámci prezentácie. Potom, ako keby ho niekto náhle prebudil, vstal, stlaÄil tlaÄidlo interného telefónu na stole a prÃsne povedal: âDajte pripraviÅ¥ moje lietadlo a zavolajte môjho Å¡oféra. Chcem odletieÅ¥ maximálne tak o hodinu.â
Kozmická loÄ Theos â Dar
âMusÃme sa vrátiÅ¥ dolu,â povedal plukovnÃk dvom mimozemÅ¡Å¥anom. âMusÃm vybaviÅ¥ niekoľko telefonátov a neverÃm, že sa to dá urobiÅ¥ odtiaľto.â
âNebol by som si taký istý,â odpovedal s úsmevom Azakis. âPozri, keÄ sa do toho dá náš Petri, dokáže veci, ktoré si nevieÅ¡ ani predstaviÅ¥,â a Å¥apol kamaráta po pleci.
âKľud, kľud,â odpovedal Petri a zamával rukami vo vzduchu. âV prvom rade, Äo je to ten âtelefonátâ, môžeÅ¡ mi vysvetliÅ¥?â
Jack sa trochu zaÄudoval nad otázkou, ktorá sa mu zdala dosÅ¥ hlúpa, obrátil sa smerom k Elise, ktorá najprv pokrÄila plecami, že nevie, Äo to má znamenaÅ¥, no ihneÄ potom ukázala na vrecko plukovnÃka a povedala: âTak mu ukáž svoj mobil, nie?â
Jack rýchlym gestom vybral z vrecka svoj smartfón. Bol to model touch-screen, no nie z tých najnovÅ¡Ãch. Nikdy sa nesnažil sledovaÅ¥ módu a maÅ¥ posledný výkrik módy. UprednostÅoval prÃstroj, ktorý dobre poznal, a nestrácal vždy Äas s oboznamovanÃm sa s novými funkciami.
âNie som technik,â povedal Jack ukazujúc mobil mimozemÅ¡Å¥anovi, âale táto vec nám umožÅuje rozprávaÅ¥ sa s inou osobou, ktorá má svoj podobný prÃstroj, no a robà sa to jednoduchou voľbou ÄÃsla na klávesnici.â
Petri zobral telefón a pozorne si ho prezeral. âMusà to byÅ¥ prenos od jednej jednotky k druhej, podobne ako to robia aj naÅ¡e prenosné vysielaÄe.â
âS jediným rozdielom,â dodala Elisa, âže pri každom použità to z nás Å¥ahá kopec peÅazÃ.â
Mysliac si, že vzhľadom na obmedzenú schopnosÅ¥ použÃvania jazyka, nedokáže rozlÃÅ¡iÅ¥ vÅ¡etky poznámky a prirovnania, Petri sa rozhodol ignorovaÅ¥ posledné slová o âÅ¥ahanà peÅazÃâ a sústredil sa na predmet, ktorý mal v ruke. âBudem potrebovaÅ¥ trochu Äasu, aby som pochopil, ako funguje.â
âPokojne, neponáhľaj sa,â komentovala to ironicky nespokojná Elisa, âniÄ sa nedeje, iba nám na hlavu padá planéta.â
Petri na Åu znovu prekvapene pozrel, ale keÄže ani teraz nepochopil úplne, Äo tým chcela povedaÅ¥, rozhodol sa nereagovaÅ¥. PokrÄil plecami a vliezol do najbližšieho modulu na interný presun, ktorý po pár sekundách zmizol.
âTakže, za predpokladu, že bude možné použiÅ¥ mobil aj odtiaľ, ako chceÅ¡ pokraÄovaÅ¥?â opýtala sa Elisa a eÅ¡te stále sa preberala zo slabosti, ktorá ju postihla v dôsledku nedostatku kyslÃka a emóciÃ, ktoré prežila v posledných hodinách.
âNajprv mi napadlo kontaktovaÅ¥ senátora Prestona, priameho nadriadeného generála Campbella. Potom, keÄže mi na tejto osobe vždy nieÄo vadilo, rozhodol som sa pre inú cestu, ako sa dostaÅ¥ k prezidentovi.â
âMyslÃÅ¡, že do toho môže byÅ¥ zapletený aj on?â
âTà dvaja mi nikdy nepovedali úplnú pravdu. Povráva sa, že Preston je zamieÅ¡aný dokonca so obchodu s výrobcami zbranÃ, a tie osoby nie sú celkom Äisté. NeverÃm mu.â
âTakže?â
âTakže sa obrátim rovno na admirála Benjamina Wilsona. Niekoľko rokov bol prezidentovou pravou rukou a bol aj dobrým priateľom môjho otca.â
âBol?â
âBohužiaľ, môj otec pred dvoma rokmi umrel.â
âTo mi je ľúto...,â zaÅ¡epkala Elisa a pohladkala mu ľavé rameno.
âKeÄ som bol malý, sedával som Wilsonovi na kolenách. Je to jedna z osôb, ktorým bezvýhradne verÃm.â
âNeviem, Äo povedaÅ¥. Aj keÄ s nÃm máš vynikajúce vzÅ¥ahy, neverÃm, že bude jednoduché povedaÅ¥ mu takéto novinky po telefóne.â
âMôžem mu poslaÅ¥ nejaké fotky jeho mesta s výhľadom odtiaľ zhora.â
âS naÅ¡imi senzormi s krátkym dosahom,â poznamenal Azakis, ktorý stál až doteraz opodiaľ, âmu môžeme v reálnom Äase povedaÅ¥, aký je jeho pulz.â
âNežartuj, prosÃm Å¥a,â zvolala Elisa a ohnala sa rukou.
âNeverÃÅ¡ mi? Tak pozeraj.â
Azakis, prostrednÃctvom O^COM, zobrazil na obrovskej obrazovke výhľad zhora na doktorkin základný tábor. O niekoľko sekúnd sa obraz zväÄÅ¡il tak, že na obraze ostal iba stan s laboratóriom.
âTo, Äo vidÃte...â
âTo je môj stan,â zvolala Elisa, eÅ¡te kým Azakis stihol dokonÄiÅ¥ vetu.
âPresne. A teraz pozerajte.â
Naraz sa zdalo, že strecha stanu zmizla a pred nimi sa objavili všetky predmety, ktoré boli v stane.
âMôj stôl, moje knihy... neuveriteľné.â
âKeby bol niekto vnútri, mohol by som vám ukázaÅ¥ teplo generované jeho krvným obehom, takže by som mohol vypoÄÃtaÅ¥ jeho pulz.â
Spokojný so svojou ukážkou sa mimozemÅ¡Å¥an zaÄal hrdo prechádzaÅ¥ po miestnosti.
PlukovnÃk, ktorý sa eÅ¡te stále úplne neprebral z prekvapenia, naraz zvolal: âAko to... âkeby tam niekto bolâ? Tam by predsa mal niekto byÅ¥. Kde, doÄerta, skonÄili dvaja väzni?â
Elisa sa priblÞila k obrazovke, aby sa pozrela lepÅ¡ie. âMožno ich premiestnili. Môžete sa pozrieÅ¥ aj na zvyÅ¡ok tábora?â
âŽiadny problém.â
O niekoľko sekúnd zaÄal Azakis s panoramatickým prehliadanÃm celého tábora. Senzory skúmali celú plochu tábora, ale po tých dvoch nikde ani stopy.
âMuseli ujsÅ¥,â skonÅ¡tatoval lakonicky plukovnÃk. âTo znamená, že si ich Äoskoro znova nájdeme na krku. NaÅ¡Å¥astie, aspoÅ generála odviezli moji muži. TÃto traja by boli schopnà eÅ¡te vÅ¡eliÄo vyparatiÅ¥.â
âNie je to dôležité,â povedala Elisa. âTeraz musÃme vyrieÅ¡iÅ¥ dôležitejÅ¡ie veci.â
EÅ¡te ani neukonÄil vetu, keÄ sa otvorili dvere modulu na interný prenos. Ladným krokom z nich vystúpila prÃÅ¥ažlivá dievÄina. V ruke držala úplne transparentnú tácku, na ktorej boli poukladané farebné nádoby.
âPáni,â oznámil slávnostne Azakis a zoÅ¡iroka sa usmial. âPredstavujem vám najoÄarujúcejÅ¡ieho dôstojnÃka celej galaxie.â
Jack, ktorému od prekvapenia spadla sánka, dokázal iba zakoktaÅ¥ âdobrý deÅâ, no hneÄ nato dostal dobre zasadenú ranu lakÅ¥om medzi desiate a jedenáste pravé rebro.
âVitajte na palube,â povedala dievÄina angliÄtinou s Äudným prÃzvukom, âmyslÃm, že ste vyhladli. Priniesla som vám nieÄo na jedenie.â
âÄakujem, ste veľmi láskavá,â odpovedala Elisa a pohľadom prepaľovala svojho chlapa.
DievÄina už nepovedala ani slovo. Položila tácku na konzolu po ich ľavej strane, usmiala sa a po niekoľkých sekundách znovu zmizla v tom istom module, ktorým priÅ¡la.
âPekná, vÅ¡ak?â poznamenal Azakis pozerajúc na plukovnÃka.
âPekná? Kto? O Äom hovorÃÅ¡?â poponáhľal sa s odpoveÄou Jack, pretože eÅ¡te vždy cÃtil ranu v rebrách.
Azakis sa schuti rozosmial a potom gestom ruky pozval dvoch pozemšťanov, aby sa ponúkli.
âÄo to len je?â mrmlala Elisa, kým úplne neelegantným spôsobom ovoniavala jedlá.
âPeÄeÅ Nebirâ, poponáhľal sa s vymenúvanÃm mimozemÅ¡Å¥an, âkotleta Hanuk a varené korienky Hermes, vÅ¡etko doplnené, povedzme, âenergetickýmâ nápojom.â
V reÅ¡taurácii Masgouf to bolo nieÄo celkom iné,â komentovala lakonicky Elisa. âAle ja som hladná ako vlk a tak nieÄo predsa len ochutnám.â
Uchytila kus kotlety rukami a bez veľkých problémov ju zaÄala obhrýzaÅ¥ až do kosti. âDúfam, že nás z toho nerozbolà brucho, vÅ¡ak, Zak? Ochutnaj ju aj ty, zlato. ChuÅ¥ je trochu zvláštna, ale nie je to zlé.â
PlukovnÃk, ktorý sa s údivom pozeral na Elisu, ktorá bez akýchkoľvek problémov ochutnávala vÅ¡etky tie zvláštne jedlá z tácky, iba zafrflal: âNie, nie, Äakujem. Nie som hladný.â
Jeho pozornosÅ¥, naopak, upútala zvláštnosÅ¥ tácky a nádob slúžiacich ako taniere. Chytil jednu nádobu jasnej Äervenej farby a pozoroval jej konzistenciu. Nádoba bola zvláštna a, Äo bolo skutoÄne Äudné, bola úplne studená. Bola chladnejÅ¡ia ako by si ju predstavoval, ale jedlo vnútri bolo horúce. Å piÄkou ukazováka preÅ¡iel po celom povrchu. Bol neuveriteľne hladký, ale materiál nevyzeral ani ako kov ani ako plast. Na druhej strane, ako by mohla byÅ¥ nádoba z plastu? Plast použÃvali na iné úÄely. Äo vÅ¡ak bolo skutoÄne Äudné, napriek dokonalosti vonkajÅ¡ieho opracovania, povrch vôbec niÄ neodrážal. Tento Äudesný materiál úplne pohlcoval svetlo. PriblÞil sa uchom k hladkému povrchu a zaÄal naÅ opatrne poklepávaÅ¥ prostrednÃkom. NapoÄudovanie, nádoba nevydávala žiadny zvuk. Bolo to, ako keby udieral na veľkú vatovú guľu.
âZ Äoho sú tieto zvláštne predmety?â opýtal sa zvedavo. âA nádoby na jedlo? Vyzerajú vÅ¡etky z rovnakého materiálu.â
Azakis, aj keÄ prekvapený Äudnou otázkou, pristúpil aj on k tácke. Zobral do ruky druhú nádobu, táto bola svetlozelenej farby, a zdvihol ju až do výšky oÄÃ.
V skutoÄnosti to nie je skutoÄný âmateriálâ vo vaÅ¡om zmysle slova.â
âAko to myslÃÅ¡? Äo to znamená?â
âÄo zvyÄajne použÃvate vy na odkladanie jedál, kvapalÃn alebo hociÄoho?â
âNuž, zvyÄajne na prenos materiálov použÃvame lepenkové alebo drevené Å¡katule. Na podávanie jedál kovové hrnce, keramické taniere a sklenené poháre, zatiaľ Äo na prepravu a konzervovanie potravÃn a nápojov vÅ¡eobecne plastové nádoby najrôznejÅ¡Ãch foriem.â
âPlast? HovorÃme o rovnakom plaste, ktorý zaujÃma nás?â opýtal sa vydesený Azakis.
âMyslÃm, že áno,â odpovedal plukovnÃk. âV skutoÄnosti sa plast stal jedným z najväÄÅ¡Ãch problémov v oblasti kontaminácie naÅ¡ej planéty. Vy sami ste nám povedali, že ste ho naÅ¡li vÅ¡ade obrovské množstvá.â Urobil krátku pauzu a dodal: âPreto sa nám tak veľmi zapáÄila vaÅ¡a ponuka, že by ste si plast zobrali. VyrieÅ¡ili by sme tým skutoÄne obrovitánsky problém.â
âTakže, ak som pochopil správne, vy použÃvate plast ako nádoby a potom ho bez problémov vyhadzujete a zneÄisÅ¥ujete vÅ¡etky kúty planéty?â
âPresne tak,â odpovedal Jack, ÄÃm Äalej, tým viac v rozpakoch.
âAle to je bláznovstvo, absurdnosÅ¥. Vy sa predsa takto niÄÃte vlastnými rukami.â
âNuž, ak pridáš aj smog z naÅ¡ich dopravných prostriedkov, z naÅ¡ich fabrÃk a zo systémov na generovanie energie, dokázali sme eÅ¡te nieÄo horÅ¡ie. A to sme eÅ¡te nehovorili o rádioaktÃvnom odpade, ktorý eÅ¡te stále nevieme ako zneÅ¡kodniÅ¥.â
âSte nezodpovednà blázni. NiÄÃte najkrajÅ¡iu planétu celej slneÄnej sústavy. Bohužiaľ, je to aj naÅ¡a vina.â
âAko vaÅ¡a?â
âBoli sme to my, kto pred približne stotisÃc rokmi modifikoval vaÅ¡u DNA. Darovali sme vám oveľa vyÅ¡Å¡iu inteligenciu než mali ostatné stvorenia na Zemi a vy, ako ste ju využili?â
âVyužili sme ju na zniÄenie naÅ¡ej planéty.â Jack rozprával so sklonenou hlavou, ako keÄ niekoho karhá pani uÄiteľka, že si neurobil úlohy. âTeraz ste sa vÅ¡ak vrátili. Dúfam, že nám pomôžete napraviÅ¥ Å¡kody, Äo sme napáchali.â
âNemyslÃm, že to bude ľahké,â povedal Azakis, ÄÃm Äalej, tým viac rozhorÄený, âvÄaka analýze, ktorú urobil Petri o stave vaÅ¡ich oceánov, mohli sme zistiÅ¥, že množstvo rýb sa od naÅ¡ej poslednej návÅ¡tevy znÞilo o viac ako osemdesiat percent. Ako sa to mohlo staÅ¥?â
Jack sa chcel prepadnúť pod zem. âNeexistujú žiadne ospravedlnenia,â dostal zo seba tichým hlasom. âSme iba stádo arogantných, namyslených tvorov bez rozumu.â
Elisa, ktorá ticho poÄúvala Azakisa, prehltla posledný kus peÄene Nebir, utrela si ústa opakom ruky a pokojne povedala: âPozri, nie sme vÅ¡etci takÃ, vieÅ¡?â
MimozemÅ¡Å¥an na Åu zvedavo pozeral, ale ona rozhodne pokraÄovala: âTakzvanà âmocnÃâ nás dostali do takéhoto stavu. VäÄÅ¡ina normálnych osôb bojuje každý deÅ za ochranu prostredia a vÅ¡etkých foriem života, ktoré sú na naÅ¡ej milovanej planéte. Je ľahké prÃsÅ¥ zÄaleka, po tisÃckach rokoch a hraÅ¥ sa na moralistov. Aj keÄ ste nám dali inteligenciu, nenechali ste nám ani len jednu stranu návodu na jej použitie!â
Jack na Åu pozeral a pochopil, že sa do tej ženy úplne zamiloval.
Azakis ostal stáť s otvorenými ústami. Vôbec neÄakal podobnú reakciu. Elisa, naopak, ostala odvážne stáť. âAk nám chcete skutoÄne pomôcÅ¥, mali by ste nám Äo najskôr poskytnúť vÅ¡etky vaÅ¡e technologické, lekárske a vedecké poznatky, aj preto, že na tejto planéte neostanete veľmi dlho.â
âDobre, dobre. NerozÄuľuj sa,â snažil sa ju mierniÅ¥ Azakis, âzdá sa mi, že sme vám bez váhania podali pomocnú ruku, alebo nie?â
âMáš pravdu. PrepáÄ. V podstate ste si mohli jednoducho zobraÅ¥ svoj plast a vrátiÅ¥ sa odkiaľ ste priÅ¡li bez toho, že by ste nás vôbec pozdravili a riskovali život spolu s nami.â
Elisa skutoÄne oľutovala svoj výbuch a preto, aby trochu odľahÄila situáciu, povedala veselo: âJedlo vÅ¡ak bolo skutoÄne výborné!â Potom podiÅ¡la k mimozemÅ¡Å¥anovi a pozerajúc naÅho zdola povedala: âPrepáÄ, nemala som tak hovoriÅ¥.â
âNeobávaj sa, veľmi dobre chápem a aby som ti ukázal, že ti niÄ nezazlievam, darujem ti toto.â
Elisa nastavila otvorenú dlaÅ a Azakis jej na Åu položil maliÄký tmavý predmet.
âÄakujem, Äo to je?â opýtala sa zvedavo.
âTo je rieÅ¡enie na vaÅ¡e problémy s plastom.â
Nasiriya â VeÄera
Po náhlom ukonÄenà konverzácie zo strany senátora ostali traja vojaci chvÃľu pozeraÅ¥ na monitor, na ktorom sa zobrazovali abstraktné farebné výjavy.
âA teraz? Äo budeme robiÅ¥?â opýtal sa vysoký a chudý, ÄÃm preruÅ¡il kolektÃvnu hypnózu pozerania na monitor.
âJa by som jeden nápad mal,â odpovedal ten tlsÅ¥och. âUž sme dlho nemali niÄ pod zub a ja vidÃm vÅ¡ade okolo seba poletovaÅ¥ hamburgery.â
âKde chceÅ¡ nájsÅ¥ teraz hamburger?â
âNemám ani poÅatia, ale ak nieÄo ihneÄ nezjem, odpadnem.â
âChudáÄik, teraz odpadne,â komentoval to ten chudý. Potom zmenil tón reÄi: âSo vÅ¡etkými zásobami, ktoré máš na bokoch, by si mohol ostaÅ¥ bez jedla aj mesiac!â
âTeraz už dosÅ¥ s tými blbosÅ¥ami! Obaja!â zvolal namrzený generál. âMusÃme pripraviÅ¥ akÄný plán.â
âAle ja s prázdnym žalúdkom nemôžem rozmýšľaÅ¥,â povedal odovzdane tlsÅ¥och.
âNo tak dobre,â povedal Campbell zdvihnúc roky na znak toho, že sa vzdáva, âideme sa najesÅ¥. Plán budeme Å¡tudovaÅ¥ pri stole, aj tak máme dosÅ¥ Äasu, kým nedorazà senátor.â
âTo je správna reÄ, pán generál,â zvolal spokojne tlsÅ¥och. âPoznám miesteÄko, kde robia fantastickú dusenú baraninu so zemiakmi, mrkvou a hráškom, také chutnuÄké s curry omáÄkou.â
âNuž, musÃm povedaÅ¥, že po takomto podrobnom opise som aj ja trochu vyhladol,â povedal chudý a pošúchal si ruky.
âNo dobre, presvedÄili ste ma,â ozval sa generál a zdvihol sa zo stoliÄky. âIdeme, ale snažme sa, aby nás nikto nevidel. Aj keÄ nás eÅ¡te urÄite neodhalili, v každom prÃpade som uÅ¡iel z väzenia.â
âA my dvaja nie?â ozval sa chudý. âUÅ¡li sme z tábora a urÄite nás vÅ¡ade hľadajú. V každom prÃpade, zatiaľ sa na to vykaÅ¡lime.â
Po niekoľkých minútach sa auto s troma osobami hnalo po poloprázdnych cestách mesta a pri jazde vÃrilo kúdoly jemného prachu.
âUž sme tu, tamto to je,â zvolal tuÄný, ktorý sedel na zadnom sedadle. âJe trochu neskoro, ale poznám majiteľa. Nebude nám robiÅ¥ žiadne problémy.â
Chudý, ktorý bol za volantom, hľadal nejaké zastrÄené miesto na zaparkovanie. PreÅ¡iel do vedľajÅ¡ej uliÄky a vopchal sa pod chatrnú strieÅ¡ku opusteného domu. Rýchlo vystúpil z auta a podozrivo sa obzeral okolo seba. Nevidel nikoho.â
ObiÅ¡iel auto, otvoril dvere spolujazdca a povedal: âVÅ¡etko v poriadku, generál. Môžeme ÃsÅ¥.â
Ak tlsÅ¥och vystúpil z auta a rýchlym krokom zamieril k hlavnému vchodu reÅ¡taurácie. Skúsil kľuÄku, ale bolo zamknuté. Dvere boli zatvorené, ale vnútri sa eÅ¡te svietilo. Skúsil nazrieÅ¥ dovnútra cez sklo, ale pre hustý farebný záves nevidel niÄ. Nestrácal Äas, zaÄal energicky búchaÅ¥ na dvere a neprestal, kým neuvidel, že spoza závesu nakukol chlapÃk s Äiernymi kuÄeravými vlasmi.
âKto doÄerta....,â zaÄal chlapÃk nazlostene, ale keÄ rozpoznal svojho tuÄného priateľa, radÅ¡ej vetu nedokonÄil a otvoril dvere.
âAh, to si ty. Äo tu robÃÅ¡ v tomto Äase? A kto sú tÃto páni?â
âHej, starý zlodejisko, ako sa máš? TÃto dvaja sú moji kamaráti a vÅ¡etci traja sme hladnÃ.â
âAle už je zatvorené, kuchyÅa je uprataná, už sme odchádzali.â
âMyslÃm, že tento môj priateľ Å¥a presvedÄà lepÅ¡ie ako ja,â a zamával pred nÃm sto dolárovou bankovkou.
âNuž, viete... musÃm povedaÅ¥, že viete presviedÄaÅ¥,â odpovedal chlapÃk, rýchlo zobral bankovku z tuÄnej ruky a vopchal ju do vrecka koÅ¡ele. âNech sa páÄi Äalej,â dodal, otvoril dvere dokorán a súÄasne sa mierne uklonil. Traja sa rýchlo obzreli, Äi ich nikto nesleduje, a jeden po druhom vstúpili do dverà malej reÅ¡taurácie.
ReÅ¡tauráciu tvorili dve miestnosti a nevyzerala veľmi honosne. Na zemi boli surové tmavé tehly. Vo väÄÅ¡ej miestnosti boli tri okrúhle stoly, z ktorých jeden stál na zoÅ¡liapanom a vyblednutom koberci. Okolo stolov boli vankúše, aj tieto boli dosÅ¥ opotrebované. V druhej miestnosti, naopak, bolo zariadenie v západnom Å¡týle a zdalo sa, že prostredie bolo âintÃmnejÅ¡ie.â Steny zakrývali Å¥ažké závesy teplých farieb. Osvetlenie bolo tlmené a prostredie boli prÃjemnejÅ¡ie. Dva malé stoly už boli prestreté, pripravené pre zákaznÃkov na druhý deÅ. Na každom z nich bol tmavozelený obrus s rôznymi výšivkami, obrúsky rovnakej farby, taniere zo svetlej keramiky, vidliÄky vľavo a nože vpravo a, v strede, vysoká tmavožltá svieÄka vo svietniku z Äierneho kameÅa.
âMôžete ÃsÅ¥ tam?â opýtal sa tlsÅ¥och, zatiaľ Äo pravou rukou ukazoval na menÅ¡iu miestnosÅ¥.
Bez toho, že by odpovedal, kuÄeravý chlapÃk voÅ¡iel do menÅ¡ej sály, spojil dva stoly, upravil stoliÄky a, po miernom úklone ich gestom pozval Äalej, povedal. âNech sa páÄi Äalej, tu to budete maÅ¥ pohodlné.â
VÅ¡etci traja sa usadili k stolu a tlsÅ¥och povedal: âPriprav nám tú tvoju Å¡pecialitu a dones nám tri pivá.â Potom, bez toho, že mu dal Äas na odpoveÄ, dodal: âA netvár sa, že pivo nemáš. Viem, že máš schovaných pár debniÄiek.â
Generál poÄkal, kým majiteľ reÅ¡taurácie nezmizol v kuchyni, potom zaÄal komentovaÅ¥ predchádzajúci rozhovor. âSenátor je Älovek, ktorý nerobà žiadne okolky. MusÃme si naÅho dávaÅ¥ veľký pozor. Ak by nieÄo náhodou nevyÅ¡lo, ten by ani chvÃľu neváhal, aby najal niekoho iného, aby nás odpravil.â
âTak to je dobré,â odpovedal tlsÅ¥och, âzdá sa, že tu nás vÅ¡etci skutoÄne milujú, Äo?â
âSnažme sa robiÅ¥ svoju robotu Äo najlepÅ¡ie a nestane sa nám niÄ zlé,â komentoval to ten chudý, ktorý zatiaľ nepovedal ani slovo. Poznám dobre tie osoby, ak nebudeme robiÅ¥ problémy a splnÃme vÅ¡etko, Äo sa od nás bude žiadaÅ¥, pôjde vÅ¡etko hladko a každý z nás dostane svoju odmenu.â
âÃno, peknú guľku do stredu Äela,â poznamenal ten tlstý.
âAle no tak, nekuvikaj ako zvyÄajne. Doteraz vždy vÅ¡etko dopadlo dobre, nie?â
âÃno, doteraz.â
Medzitým majiteľ reÅ¡taurácie, schovaný v kuchyni, hovoril tlmene arabsky do telefónu: âÃno, je to skutoÄne on.â
âNezdá sa mi, že priÅ¡iel k tebe len tak, bez sprievodu.â
âSú s nÃm ÄalÅ¡Ã dvaja. Jedného poznám veľmi dobre a viem, že pôsobà v nejakej zvláštnej organizácii, ktorá by mala byÅ¥ nejakým spôsobom naviazaná naÅho.â
âDokážeÅ¡ ho odfotiÅ¥ a poslaÅ¥ mi fotku? Nechcel by som vÅ¡etko zburcovaÅ¥ a nakoniec zistiÅ¥, že ide iba o zámenu osoby.â
âDobre, uvidÃm, Äo sa dá robiÅ¥. Daj mi eÅ¡te pár minút.â
ChlapÃk ukonÄil hovor, zapol telekameru mobilu, ktorý si vsunul do vrecka koÅ¡ele tak, aby objektÃv vytÅÄal von, zobral hlinÃkovú tácku a položil na Åu tri veľké poháre. Otvoril tri fľaÅ¡e piva a tiež ich položil na tácku. Zdvihol tácku pravou rukou, nadýchol sa a vydal sa k stolu s troma hosÅ¥ami.
âDúfam, že znaÄka vám bude vyhovovaÅ¥,â povedal a ukladal poháre na stôl. âBohužiaľ, nemáme veľký výber. Zákony o alkohole sú tu veľmi prÃsne.â
âÃno, áno, neboj sa,â povedal tlsÅ¥och, chytil fľaÅ¡u a zaÄal liaÅ¥ pivo do pohára, ktorý sa plnil hlavne penou.
ChlapÃk sa veľmi pozorne postavil rovno pred generála, zobral mu pohár, mierne sa naklonil a nalial doÅho takmer polovicu fľaÅ¡e. To isté urobil s pohárom chudého a zvolal: âTak sa to robÃ. Dúfam, že chudák Iránec nemusà uÄiÅ¥ troch AmeriÄanov, ako sa leje pivo, vÅ¡ak?â
Traja hostia sa srdeÄne rozosmiali, zdvihli poháre a pripili si.
Majiteľ reÅ¡taurácie, potom, Äo naznaÄil zvyÄajný úklon, znovu voÅ¡iel do kuchyne. IhneÄ po prekroÄenà prahu a keÄ sa uistil, že ho nikto nesleduje, skontroloval vlastný mobil, aby si overil zábery. Obraz bol trasľavý, ale tvár generála Campbella bola dobre viditeľná. Poslal video na ÄÃslo, na ktoré volal predtým a trpezlivo Äakal. NepreÅ¡la ani minúta, keÄ ho jemné vibrovanie telefónu upozornilo na prichádzajúci hovor.
âJe to on,â povedal hlas na opaÄnej strane, âdo hodiny, maximálne, sme tam. Nedovoľ, aby niekam zmizli.â
âPráve priÅ¡li a eÅ¡te nezaÄali jesÅ¥. NemusÃte sa ponáhľaÅ¥,â a zložil.
Kozmická loÄ Theos â Admirál
Elisa sa eÅ¡te stále dÃvala na malý predmet, ktorý jej Azakis nechal padnúť do ruky, keÄ sa otvorili dvere modulu ÄÃslo Å¡esÅ¥ na interný presun. Vystúpil z neho Petri so žiarivým úsmevom a v ruke držal plukovnÃkov mobil.
âZvládol som to,â zvolal, âteda, aspoÅ myslÃm.â Rýchlo podiÅ¡iel k trom, ktorà stáli pri riadiacom pulte a pokraÄoval: âJe to rozhodne zastaralý systém, ale myslÃm, že som odhalil princÃp fungovania. Pripojil som sa k jednému z tých satelitov, ktoré krúžia okolo planéty, nižšie, ako je naÅ¡a loÄ, a myslÃm, že teraz môžete volaÅ¥.â
âSi génius, priateľu,â zvolal Azakis, ânemal som pochybnosti, že to dokážeÅ¡.â
âSkôr, ako budeme oslavovaÅ¥, najprv vyskúšajme, Äi to bude skutoÄne fungovaÅ¥,â ozval sa Jack, vytiahol mobil z rúk mimozemÅ¡Å¥ana. PlukovnÃk pozorne sledoval displej mobilu a s úžasom povedal: âNeuveriteľné, mám tu tri prúžky signálu.â
âNo tak, skúšaj,â povzbudila ho vzruÅ¡ená Elisa.
Jack rýchle prebehol zoznam kontaktov a vyhľadal ÄÃslo admirála Wilsona. No skôr ako zavolal, napadlo mu jedna otázka: âKoľko hodÃn je teraz vo Washingtone?â
âNo, malo by tam byÅ¥ tak pol tretej popoludnÃ,â odpovedala Elisa potom, Äo sa pozrela na svoje hodinky.
âDobre, takže skúsim.â Jack sa nadýchol a stlaÄil tlaÄidlo âVolaÅ¥â. Telefón zvonil. Neuveriteľné...
Trpezlivo Äakal a až po siedmom zazvonenà sa ozval hlboký admirálov hlas: âAdmirál BenjamÃn Wilson, kto je tam?â
âAdmirál, tu plukovnÃk Jack Hudson, poÄujete ma?â
âIste synu, silno a jasne. Mám radosÅ¥, že Å¥a po takom dlhom Äase zase poÄujem. Si v poriadku?â
âAdmirál... Ãno, áno, Äakujem...â Jack bol veľmi zarazený a skutoÄne nevedel odkiaľ zaÄaÅ¥. âRuÅ¡Ãm vás kvôli jednej veľmi súrnej udalosti, ale ⦠je to vlastne úplne neuveriteľné.â
âChlapÄe, tak už ma nenapÃnaj. Äo sa vlastne deje?â
âNuž, veľmi Å¥ažko sa to vysvetľuje. Dôverujete mi, vÅ¡ak?â
âAle jasné, Äo sú to za otázky?â
âTo, Äo vám chcem povedaÅ¥ sa môže zdaÅ¥ absurdné, ale môžem vás uistiÅ¥, že je to Äistá pravda.â
âJack, ak mi ihneÄ nieÄo nepovieÅ¡, moje úbohé srdce by to nemuselo zvládnuÅ¥.â
âOk.â PlukovnÃk urobil malú pauzu, potom povedal vÅ¡etko jedným dychom. âJa sa v tejto chvÃli nachádzam na obežnej dráhe okolo Zeme. Som na vesmÃrnej lodi mimozemÅ¡Å¥anov a mám hrozné novinky, ktoré by sme mali oznámiÅ¥ priamo prezidentovi Spojených Å¡tátov. Vy ste jediná osoba, ktorej dôverujem a kto by mi mohol pomôcÅ¥ dostaÅ¥ sa s nÃm do kontaktu. Prisahám vám na pamiatku môjho otca, že to nie je žart.â
PreÅ¡lo niekoľko dlhokánskych sekúnd, poÄas ktorých nevyÅ¡iel zo slúchadla žiadny zvuk. ChvÃľoÄku sa Jack obával, že to admirála skosilo. Potom hlas z druhej strany povedal: âSkutoÄne mi voláš zhora? A ako si to, doÄerta, dokázal?â
Wilson je skutoÄne neuveriteľný. Namiesto toho, aby sa obával, Äo s mimozemÅ¡Å¥anmi, pýta sa, ako dokáže telefonovaÅ¥ z vesmÃru... Fantastický...
âNo, pomocou ich technológie dokázali vytvoriÅ¥ spojenie s telekomunikaÄným satelitom. Neviem vám povedaÅ¥ oveľa viac.â
âMimozemÅ¡Å¥ania. Ale odkiaľ priÅ¡li? A Äo je to hroziacu katastrofu? A preÄo by mali zobraÅ¥ práve teba?â
âAdmirál, je to dlhý prÃbeh, ktorý vám raz, dúfam, budem maÅ¥ prÃležitosÅ¥ porozprávaÅ¥, ale teraz je dôležitejÅ¡ie, aby ste ma ÄÃm skôr spojil s prezidentom.â
ChlapÄe môj, ja ti sÃce slepo verÃm, ale aby som nieÄo podobné povedal nášmu milovanému prezidentovi, budem potrebovaÅ¥ nieÄo viac, ako jeden tvoj telefonát.â
âMyslel som si to a zdá sa mi to správne,â pokraÄoval Jack. âA keby som vám povedal, že v tejto chvÃli sedÃte v hnedom kresle a na kolenách máte výtlaÄok New York Times, zneli by vám moje slová presvedÄivejÅ¡ie?â Petri dokázal pomocou signálov admirálovho telefónu zistiÅ¥ jeho koordináty, umiestnil Theos práve nad zenit mesta a aktivoval senzory krátkeho dosahu, ktoré zamieril priamo na zdroj emisiÃ.
âDo hája!â, admirál vyskoÄil na nohy, až noviny sadli na zem. âAko si sa to dozvedel? Tu nemôžu byÅ¥ skryté telekamery. Moju kanceláriu dôsledne kontrolujú každý deÅ.â
âTo, ÄÃm sa pozerám, nie je skutoÄná âtelekameraâ. Povedzme, že je to absolútne neuveriteľný zobrazovacà systém. Sme 50 000 kilometrov od Zeme a mohol by som odtiaľto bez problémov ÄÃtaÅ¥ vaÅ¡e noviny. Mohol by som vám dokonca povedaÅ¥, aký máte práve pulz.â
âŽartujeÅ¡, vÅ¡ak?â
Jack pozrel na Petriho, ktorý okamžite zmenil režim vizualizácie.
Admirál bol teraz na obraze ako ružovkastá osoba, s rôznymi žltkastými a tmavosivými odtieÅmi. Na obrazovke vpravo hore sa zobrazilo niekoľko ÄÃslic. Jack ich preÄÃtal a pokraÄoval: âVaÅ¡e srdce má deväťdesiat úderov za minútu a váš tlak je 135/90 mmHg.â
âJa viem, vyÅ¡Å¡Ã ako by mal byÅ¥. Beriem aj tabletky na tlak, ale nie vždy sa udržÃ, VieÅ¡, roky...â Potom sa zamyslel a zvolal: âAle veÄ to je vÅ¡etko neuveriteľné, ohromné. MyslÃÅ¡, že by si mohol to isté urobiÅ¥ aj s prezidentom?â
âMyslÃm, že áno,â odpovedal Jack a snažil sa zÃskaÅ¥ potvrdenie svojich slov obracajúc sa na Petriho, ktorý iba mierne prikývol.
âMohol by si mi aspoÅ naznaÄiÅ¥, Äo sa deje? Vzhľadom na to, že priÅ¡li ktovie odkiaľ , aby nám tú udalosÅ¥ oznámili, zrejme je to nieÄo veľmi vážne.â
âÃno, zdá sa mi správne, že by ste mali vedieÅ¥, o Äo ide.â
Elisa ho gestami a grimasami povzbudzovala, aby pokraÄoval.
âIch planéta sa veľmi rýchlo približuje k naÅ¡ej. Jeden z jej satelitov, presne Kodon, preletà úplne tesne okolo nás o menej ako sedem dnà a to by mohlo spôsobiÅ¥ veľmi vážne neprÃjemnosti. Mohlo by to ovplyvniÅ¥ aj naÅ¡u obežnú dráhu a obežnú dráhu Mesiaca. Na naÅ¡ej planéte by mohlo dôjsÅ¥ k vážnym prÃlivom a vysoké vody by mohli zmiesÅ¥ milióny ľudÃ. Jednoducho, hrozà nám obrovská katastrofa.â
Admirál ostal úplne onemený. SÅ¥ažka dosadol na svoje hnedé kreslo a iba zaÅ¡epkal: âNemôžem tomu uveriÅ¥.â
âV skutoÄnosti, tÃto naÅ¡i priatelia sú ochotnà poskytnúť nám systém, ktorý by bol schopný zamedziÅ¥ väÄÅ¡ine katastrofických dôsledkov, ale je to veľmi nebezpeÄná procedúra, ktorá nebola nikdy predtým vyskúšaná v praxi. Okrem toho, aj keby vÅ¡etko iÅ¡lo podľa plánov, nedokážeme sa úplne vyhnúť dôsledkom. UrÄitá ÄasÅ¥ planetárneho vplyvu sa nebude daÅ¥ úplne anulovaÅ¥. Preto sa budeme musieÅ¥ pripraviÅ¥, aby sa Å¡kody znÞili na minimum.â
âChlapÄe môj,â odpovedal zdržanlivo admirál, âmyslÃm, že prezident by mal byÅ¥ ihneÄ informovaný o vÅ¡etkom, Äo si mi povedal. Dúfam iba, pre tvoje aj moje dobro, že toto vÅ¡etko nie je iba žart, pretože v opaÄnom prÃpade by to malo pre nás neprÃjemné dôsledky. Možno som iba jednoducho zaspal na mojom kresle a o chvÃľku sa zobudÃm a uvedomÃm si, že to bude iba noÄná mora.â
âAj mne by sa to tak páÄilo, pán admirál. Bohužiaľ, toto nie je zlý sen, ale surová skutoÄnosÅ¥. Dúfam, že mi pomôžete odovzdaÅ¥ tieto novinky prezidentovi.â
âDobre. Daj mi iba troÅ¡ku Äasu, aby som naÅ¡iel správny kanál. Ako Å¥a môžem kontaktovaÅ¥?â
âMyslÃm, že mi môžete jednoducho zavolaÅ¥ na toto ÄÃslo,â povedal Jack, a znovu sa obrátil na Petriho, ktorý iba pokrÄil plecami. âMalo by to fungovaÅ¥,â pokraÄoval Jack, âv každom prÃpade, ak nezavoláte do jednej hodiny, zavolám ja, dobre?â
âDobre, teda sa poÄujeme neskôr.â
âÄakujem vám, skutoÄne zo srdca Äakujem,â povedal plukovnÃk a ukonÄil hovor. Niekoľko sekúnd ostal úplne nehybne stáť s pohľadom upretým do prázdna, potom sa obrátil k ostatným, ktorà úplne viseli na jeho perách, a povedal âPomôže nám.â
âDúfajme,â odpovedal váhavo Elisa. âNemyslÃm, že bude jednoduché presvedÄiÅ¥ prezidenta, že toto nie je iba nejaký výmysel.â
âIba on by to mohol zvládnuÅ¥. Dajme mu trochu Äasu.â Potom, obrátiac sa k Petrimu povedal: âProsÃm Å¥a, snaž sa pomocou tých tvojich âsenzorovâ alebo iných tvojich diabolských vynálezov, pripraviÅ¥ pekné divadielko. MusÃme ich úplne ohromiÅ¥.â
âTo nechaj na mÅa,â odpovedal Petri so sardonickým úsmevom. âÅ peciálne efekty nebudú urÄite chýbaÅ¥.â
âAk chceÅ¡, môžem ti presne ukázaÅ¥ rezidenciu prezidenta v Bielom dome, alebo Pentagon, Äo je sÃdlo generálneho Å¡tábu Ministerstva obrany.â
âTakže,â povedala Elisa priblÞiac sa k Azakisovi, âzatiaľ Äo sa vy dvaja zabávate a straÅ¡Ãte tých chudákov na Zemi, bola by som vám veľmi vÄaÄná, keby si mi vysvetlil, Äo je to tá zvláštna veciÄka, Äo si dal predtým.â
âAko som ti už povedal, myslÃm, že by to mohlo byÅ¥ rieÅ¡enie pre vÅ¡etky vaÅ¡e problémy s odpadom.â
âTeraz mi povieÅ¡, že to staÄà zapnúť a vÅ¡etok plast zmizne?â
âNaneÅ¡Å¥astie, nieÄo podobné sme eÅ¡te nevymysleli, ale toto by vám mohlo pomôcÅ¥ nahradiÅ¥ ho.â
âSom samé ucho,â a podala mu maliÄký predmet.
âTáto veciÄka je minigenerátor silového poľa. VÄaka jednoduchému programovaniu dokáže nadobudnúť ľubovoľnú formu.â
âNechápem.â
âTeraz ti ukážem. Otvor ruku.â Azakis opatrne chytil hranol medzi palcom a ukazovákom a položil jej ho na otvorenú dlaÅ. NepreÅ¡la ani sekunda, keÄ sa mu na ruke objavila prekrásna pestrofarebná miska.
âÄo to je...â, prestraÅ¡ená Elisa inÅ¡tinktÃvne stiahla ruku, Äo spôsobilo, že miska spadla na zem, ale nerozbila sa, iba sa odrážala a poskakovala, Äo bolo vÅ¡ak zvláštne, nevydávala žiadny zvuk.
âPrepáÄ,â ospravedlnila sa Elisa. âto som nechcela, naozaj,â povedala a zohla sa, aby misku zdvihla.
Zdvihla ju a zaÄala si ju pozorne obzeraÅ¥ zo vÅ¡etkých strán. Napriek úplne hladkému povrchu miska neodrážala žiadne svetlo. Na dotyk bol predmet chladnejÅ¡Ã ako by sa dalo ÄakaÅ¥ a vyzeral, že nie je vyrobený zo žiadneho zo známych materiálov.
âJe to úplne neuveriteľné. Ako si to dokázal?â
âTo je vÅ¡etko jeho zásluha,â odpovedal Azakis ukazujúc na malý Äierny predmet, ktorý vyzeral ako zarámovaný na dne misky. âTo ten predmet vytvára silové pole vo forme, ktorú vidÃÅ¡.â
A mohol by si to premeniÅ¥ aj na formu fľaÅ¡e?â
âUrÄite,â odpovedal Azakis s úsmevom. âPozri,â dotkol sa ukazovákom malého hranola a nádoba zmizla. Znovu zovrel hranol medzi palcom a ukazovákom a z niÄoho niÄ sa zjavila kobaltovo modrá fľaÅ¡a s dlhým hrdlom.
Elisa ostala stáť s otvorenými ústami a chvÃľu jej trvalo, kým sa prebrala. Potom, bez toho, že by odtrhla oÄi z vytvoreného predmetu, povedala: âJack, poÄ, toto musÃÅ¡ vidieÅ¥.â
PlukovnÃk, ktorý už dal Petrimu vÅ¡etky indikácie na identifikáciu oboch objektov, sa obrátil a približoval sa k nej pokojným krokom. Pozeral na predmet, ktorý držal Azakis v ruke a znudene povedal: âFľaÅ¡a? Äo je na tom také zaujÃmavé?â
âÃno, fľaÅ¡a,â odpovedala trochu napálená Elisa, âakurát, že pred chvÃľou to bola prekrásna pestrofarebná miska.â
âAle no tak, neuÅ¥ahuj si zo mÅa.â
âZak, ukáž mu to.â
MimozemÅ¡Å¥an zopakoval tie isté úkony ako pred chvÃľou a v rukách sa mu objavila obrovská guľa Äierna ako decht.
Do riti,â zvolal plukovnÃk a uskoÄil dozadu.
âToto by ste mali poznaÅ¥, nie?â odpovedal Azakis, zatiaľ Äo objÃmal guľu s takmer metrovým priemerom.
âÃno, áno,â zvolala doktorka vzruÅ¡ene. âJe úplne rovnaká ako tá, ktorú sme naÅ¡li pochovanú v tábore, vnútri tej záhadnej kamennej schránky.â
âA boli tam ÄalÅ¡ie tri,â dodal plukovnÃk, âÄo potom zaistili pristátie vaÅ¡ej lode.â
âPresne tak,â potvrdil Azakis. âNechali sme ich tam, keÄ sme tam boli naposledy. Slúžili nám ako znaÄky na oznaÄenie miesta nášho nákladu plastu.â
âSuper,â zvolala Elisa. âTeraz sa to pomaly vyjasÅuje.â
âPrepáÄ, hlúpa otázka,â povedal Jack obrátiac sa k mimozemÅ¡Å¥anovi. âAle ak by sme chceli použiÅ¥ tieto veci ako nádoby, naprÃklad na vodu, mali by sme vymyslieÅ¥ aj praktický systém na otvorenie a zatvorenie. Ako by sa to dalo vymyslieÅ¥?â
âJednoduché. StaÄà použiÅ¥ druhý hranol a vytvarovaÅ¥ z neho vieÄko.â
âSom hlupák, že som na to nepomyslel,â zvolal Jack a udrel sa po Äele.
âAko voláte tieto sympatické veciÄky?â opýtala sa Elisa zvedavo.
âNa naÅ¡ej planéte ich voláme Shani,â odpovedal Azakis a znovu zruÅ¡il guľu a vrátil jej tmavý hranol.
âTakže toto je malý Shani,â povedala Elisa s úsmevom znova si obzerajúc hranol. âMôžem aj ja skúsiÅ¥ nieÄo vytvoriÅ¥?â
âNo, nie je to také jednoduché. Ja to dokážem, pretože na jeho programovanie v reálnom Äase využÃvam moje zariadenie N^COM. Takže, buÄ naimplantujem jedno aj tebe alebo...â PreruÅ¡il sa a zaÄal sa prehrabávaÅ¥ v zásuvke na boku konzoly. Po niekoľkých sekundách vytiahol prilbu podobnú tej, ktorú predtým použÃvali na dýchanie, a podal ju Elise dokonÄiac vetu: âpoužijeÅ¡ toto.â
âTo si mám nasadiÅ¥ na hlavu?â opýtala sa váhavo Elisa.
âIste.â
âNieže mi to osmažà mozog?!â
Azakis sa usmial. Opatrne ju chytil za ruky a pomohol jej správne si prilbu nasadiť.
âA teraz?â
âZober Shani medzi prsty a mysli na nejaký predmet. Nemaj strach, Äo sa týka rozmerov. Je naprogramovaný tak, aby po premene nepresiahol meter kubický.â
Elisa zatvorila oÄi a skoncentrovala sa. Po niekoľkých sekundách sa medzi jej rukami zjavil trojramenný strieborný svietnik.
âBože,â zvolala oÄarená. âTo je absurdné. Neuveriteľné.â Elisa nedokázala udržaÅ¥ svoje emócie. Obracala svietnik v rukách a skúmala jeho detaily. âJe presne taký, ako som si ho predstavovala. To nie je možné, snÃvam.â
Nasiriya â Nástrahy
Dva veľké otvorené džÃpy prichádzajúce zo severnej Äasti mesta, každý s troma osobami, zastali pred Äerveným semaforom na zdanlivo opustenej križovatke. Trpezlivo Äakali na zelenú a potom pomaly pokraÄovali v jazde ÄalÅ¡Ãch približne dvadsaÅ¥ metrov, až kým nedoÅ¡li k starej opustenej dielni.
Z prvého z dvoch džÃpov zliezol korpulentný chlap so starými nožnicami, ktorý sa opatrne priblÞil k vchodu a prestrihol hrdzavý železný drôt, ktorý držal zavreté veľké dvere. IhneÄ za nÃm vystúpil z druhého vozidla druhý muž. Ak on bol dosÅ¥ korpulentný. SpoloÄnými silami presunuli starý panel, ktorý slúžil ako dvere. Museli sa trochu namáhaÅ¥, ale nakoniec sa panel s kovovým Å¡kripotom otvoril. Panel posunuli nabok, ÄÃm sa vchod úplne odkryl.
VodiÄi oboch vozidiel, ktorà Äakali s motormi na minimálnych otáÄkach, voÅ¡li do starej dielne a vypli motory.
âIdeme,â povedal muž, ktorý vyzeral na šéfa, zatiaľ Äo z džÃpov zoskakovali ÄalÅ¡Ã traja. Dvaja, ktorà ostali pri vchode, sa pripojili k skupinke a vÅ¡etci Å¡iesti voÅ¡li do hlavného vchodu reÅ¡taurácie.
âVy traja, dozadu,â nariadil šéf.
VÅ¡etci Älenovia malej prepadovej skupiny boli ozbrojenà puÅ¡kami AK-47 a na opaskoch niektorých z nich boli zahnuté puzdrá na arabské nože Janbiya. Neboli to veľmi dlhé dýky, ale ich Äepele boli naostrené na oboch stranách, Äo z nich robilo skutoÄne hrozivé zbrane.
Majiteľ reÅ¡taurácie, vedomý si skutoÄnosti, že každú chvÃľu mohli prÃsÅ¥ jeho spoloÄnÃci, lietal medzi salónikom a zadným vchodom, odkiaľ vyzeral vonku, aby kontroloval podozrivé pohyby. Túto jeho nervozitu si vÅ¡ak vÅ¡imol generál, ktorý bol dosÅ¥ skúsený na to, aby si domyslel, že nieÄo nie je v poriadku. S výhovorkou, že si berie fľaÅ¡u piva, priblÞil sa k uchu tlsÅ¥ocha a zaÅ¡epkal: âNezdá sa ti, že ten tvoj kamarát je nejaký nervózny?â
âPravdu povediac, aj ja som si to už vÅ¡imol,â odpovedal tlsÅ¥och potichu.
âOdkedy ho poznáš? Nie že nám organizuje nejaké blbé prekvapenie?â
âNie, to snÃ¡Ä nie... Vždy to bol správny chlap.â
âKeÄ hovorÃÅ¡,â povedal generál a rýchlo vstal zo stoliÄky, âale sa mu neverÃm. Ideme preÄ, a to rýchlo.â
ÄalÅ¡Ã dvaja sa na seba chvÃľku neveriacky pozerali, potom sa aj oni zdvihli a iÅ¡li za majiteľom.
âVÄaka za vÅ¡etko,â povedal tlsÅ¥och, âale teraz musÃme padaÅ¥,â a vsunul mu do vrecka koÅ¡ele stodolárovku.
âAle veÄ ste eÅ¡te nemali dezert,â namietol kuÄeravý chlap.
âLepÅ¡ie, držÃm diétu,â odpovedal tlsÅ¥och a ponáhľal sa k dverám. Vykukol za záves a, keÄže nevidel niÄ zvláštne, naznaÄil ÄalÅ¡Ãm dvom, aby ho nasledovali. Nestihol sa dostaÅ¥ ani cez prah, keÄ kútikom oka postrehol tri sprava sa blÞiace osoby.
âBastard,â stihol iba vykrÃknuÅ¥, keÄ mu najbližšà z troch lámanou angliÄtinou nakázal zastaviÅ¥ sa. Namiesto toho odtrhol z opasku granát a, otoÄiac sa k svojim kamarátom, zvolal âFlashbang!â
Tà dvaja okamžite zavreli oÄi a zapchali si uÅ¡i. Hlbokú noc preruÅ¡ilo oslepujúce svetlo a hluÄný výbuch. Traja útoÄnÃci, prekvapenà reakciou tlsÅ¥ocha, ostali niekoľko sekúnd oslepenà a ohluÅ¡enà výbuchom granátu, preto nestihli zastaviÅ¥ troch AmeriÄanov, ktorà utekali smerom k svojmu vozidlu.
âPáľte,â zvolal šéf prepadovej skupiny.
Dávka z AK-47 sledovala uteÄencov, ale vzhľadom na to, že úÄinok flashbang eÅ¡te nepominul, strely nikoho nezasiahli.
âPreÄ, preÄ,â kriÄal chudý, vytiahol svoju Berettu M9 z puzdra pod pažou a odpovedal na streľbu.
TlsÅ¥och v behu vytiahol z vrecka saka diaľkový ovládaÄ a otvoril dvere vozidla. Potom skoÄil dovnútra a uchytil jednu z puÅ¡iek M-16, ktoré nosil vždy so sebou. Hodil ju generálovi a sám si zobral guľomet FN P90 a zaÄal páliÅ¥ na útoÄnÃkov.
âPoÄme preÄ!â zreval ten chudý a so sklonenou hlavou preÅ¡iel rovno k dverám vodiÄa. Kým ho kryli jeho dvaja priatelia, vliezol do auta. ÄalÅ¡ia dávka spoza chrbta vyrazila diery na plechovej bráne Å¡opy pred nimi.
Medzitým traja agresori, ktorà sa dostali do reÅ¡taurácie zozadu, vykukli z hlavných dverà a pripojili sa ku svojim druhom z útoÄnej jednotky. Mierili rozhodne lepÅ¡ie ako ich kolegovia. Jeden z nábojov zasiahol spätné zrkadlo, ktoré sa rozbilo na tisÃc kúskov.
âDošľakaâ, zvolal ten chudý, inÅ¡tinktÃvne sklonil hlavu a snažil sa naÅ¡tartovaÅ¥.
âGenerál, nastupujte,â zvolal tlsÅ¥och strieľajúc v smere útoÄnÃkov.
S mladÃckou mrÅ¡tnosÅ¥ou sa generál Campbell hodil na zadné sedadlo, zatiaľ Äo mu náboj zavadil o ľavú nohu a zavÅtal sa do otvorených dverÃ. Rýchlym pohybom uvoľnil zadné sedadlo, aby dosiahol do batožinového priestoru. Okamžite si vÅ¡imol granáty uložené v polystyrénovom obale. Nerozmýšľal, z jedného odtrhol poistku a hodil ho smerom k útoÄnÃkom.
âGranát,â zvolal a dosadol na sedadlo.
Kým nová dávka z AK-47 rozbÃjala zadné okno a niÄila zadné pravé svetlo, granát sa dokotúľal doprostred skupinky útoÄnÃkov, ktorà sa, vedomà si hroziaceho nebezpeÄenstva, hodili na zem. OhluÅ¡ujúci výbuch preÅ¥al tmu noci.
TlsÅ¥och využil prekvapujúci zásah generála a utekal k dverám spolujazdca, vysadol a s jednou nohou eÅ¡te vonku kriÄal: âChoÄ, choÄ!â
Chudý stlaÄil pedál plynu až na podlahu, gumy zapÃskali a vozidlo vyskoÄilo smerom k starej bráne opustenej Å¡opy. Váha vozidla ľahko prerazila hrdzavý plech vrát, ktoré padli na zem. Auto pokraÄovalo vo svojej bláznivej jazde a niÄilo vÅ¡etko, Äo mu stálo v ceste. Staré ÄrepnÃky, polorozpadnuté drevené debniÄky, stoliÄky, dokonca aj dva stĺpy osvetlenia. Z autom sa zdvihli mraky prachu a piesku. Chudý za volantom sa sÃce snažil vyhýbaÅ¥ sa prekážkam, pri otáÄanà volantom doprava a doľava využÃval svoju hmotnosÅ¥, no nedokázal sa vyhnúť polorozpadnutému drevenému stĺpu, ktorý podopieral celú strieÅ¡ku. Å opa sa zatriasla a potom sa zrútila, ako keby na Åu dopadla obrovská skala. Toto vÅ¡etko sa stalo vo chvÃli, keÄ vozidlo potom, Äo prerazilo aj zadné dvere, vyletelo zo starej dielne a vletelo do hromady odpadkov, ktorá ostala na boku cesty. Tam sa auto zastavilo.
âDošľaka,â zvolal generál, ktorý už niekoľkokrát udrel hlavou do dverà vozidla. âKto Å¥a uÄil Å¡oférovaÅ¥?â
Ako odpoveÄ chudý znovu stlaÄil pedál akcelerátora až na podlahu a snažil sa vyslobodiÅ¥ vozidlo z odpadkov. Medzi kolesá sa dostalo niekoľko farebných handier a za zadnom náraznÃku ostal zavesený starý televÃzor. Musel sa najprv vymotaÅ¥ z odpadkov, až potom preÅ¡iel na okraj cesty. Nakoniec sa podarilo dostaÅ¥ vozidlo cez nÃzky obrubnÃk na hlavnú cestu smerujúcu na východ.
âKto to bol, doÄerta?âopýtal sa tlsÅ¥och, kým sa koneÄne bezpeÄne usadil na sedadle a zatvoril dvere.
âTo by si sa mal opýtaÅ¥ svojho kamaráta v krÄme,â odpovedal struÄne chudý.
âAk sa mi dostane do rúk, dám mu zožraÅ¥ vÅ¡etky lyžice a vidliÄky, a aj varechy.â
âNo Äo už, kamarát môj. Už by si mal vedieÅ¥, že tu nemôžeÅ¡ veriÅ¥ nikomu.â A kým zabáÄal do uliÄky vpravo, dodal: âAspoÅ sme si dali nieÄo pod zub.â
Tmavé auto sa rozbehlo do tmavej noci, no za sebou nechávalo nezvyÄajnú stopu neidentifikovanej kvapaliny.
Kozmická loÄ Theos â Prezident
âAle odkiaľ berie energiu na vytvorenie takého silného silového poľa?â opýtal sa zvedavo plukovnÃk, zatiaľ Äo pozorne sledoval práve vytvorený svietnik.
âEnergia je vÅ¡ade, v každom mieste vesmÃru,â odvetil Azakis. âToto vÅ¡etko, Äo ho tvorÃ, je otázkou hmoty a hmota nie je niÄ iné, ako ako forma energie a naopak. Dokonca aj živé bytosti nie sú niÄ iné ako jednoduché formy energie a hmoty.â
âSme z rovnakej látky ako hviezdy,â poÅ¡epkala uchvátená Elisa, ktorá si pripamätávala slová niekoho slávneho, ale v tej chvÃli si nevedela spomenúť na jeho meno.
âTak s tým súhlasÃm, ale dokázaÅ¥ ju takto skrotiÅ¥, to nie je len tak,â odpovedal plukovnÃk.
Chcel sa opýtaÅ¥ ÄalÅ¡ie veci, ale preruÅ¡ila ho melódia blues vychádzajúca z jeho mobilu.
âKto to je?â opýtal sa nahlas, kým ÄÃtal meno volajúceho âCamp Adder â Väzenieâ.
âPlukovnÃk Hudson,â povedal stroho do mikrofónu.
âPlukovnÃk, koneÄne.â
Jack ihneÄ rozpoznal hlas Äierneho seržanta, ktorý ho sprevádzal už na mnohých akciách. âSeržant, Äo sa stalo?â
âSú to už hodiny, Äo vás hľadám. Kde ste, preboha?!â
âNo, dalo by sa povedaÅ¥, že sa otáÄam ako mesiac okolo zeme. Ale povedzte, seržant, Äo sa stalo?â
âChcel som vás iba informovaÅ¥, že vaÅ¡a žiadosÅ¥ o presun generála bola splnená bez problémov.â
âŽiadosÅ¥ o presun generála? O Äom to, do riti, hovorÃte?â
âMám pred sebou pÃsomný rozkaz, vami podpÃsaný, ktorý autorizuje generála Richarda Wrighta a plukovnÃka Olivera Morrisa, aby prevzali generála Campbella a previezli do na miesto top secret. Overil som podpis, je skutoÄne váš.â
Конец ознакомительного фрагмента.
Текст предоставлен ООО «ЛитРес».
Прочитайте эту книгу целиком, купив полную легальную версию (https://www.litres.ru/pages/biblio_book/?art=40850877) на ЛитРес.
Безопасно оплатить книгу можно банковской картой Visa, MasterCard, Maestro, со счета мобильного телефона, с платежного терминала, в салоне МТС или Связной, через PayPal, WebMoney, Яндекс.Деньги, QIWI Кошелек, бонусными картами или другим удобным Вам способом.