Mylná Predstava
Mylná Predstava
Owen Jones
Megan je tínedžerka so zvláštnymi schopnosťami, ktorá si nedokáže nájsť nikoho, kto by jej pomohol pochopiť jej sily ... presnejšie, nikoho živého.
„Mylná predstava“ je poviedka o tom, ako si mladé dievča uvedomuje, že je schopná robiť veci, ktoré nedokáže nikto z jej rodiny, hoci niektorí z jej kamarátov zo školy tvrdia, že majú podobné neobvyklé psychické schopnosti. Dievčatko sa volá Megan a má dvanásť rokov v tejto prvej knihe. Megan má dva na prvý pohľad neprekonateľné problémy. Po prvé, jej matka sa bojí skrytých schopností svojej dcéry a nielenže jej nepomôže, ale aktívne ju odrádza. Druhým je, že si nemôže nájsť učiteľa, ktorý by jej pomohol rozvíjať jej nadprirodzené psychické sily. Snaží sa o nich diskutovať so svojou matkou, ale nepochodí a neobťažuje sa to povedať ani otcovi, pretože vie, že jej matka by to neschválila, a nakoniec chce Megan zostať na strane svojej matky. Megan má pocit, že medzi nimi existuje nevyslovené puto. Možno je to puto, ktoré existuje medzi všetkými matkami a ich dcérami, ale možno ide aj oveľa hlbšie. Ktosi môže byť istý, keďže Megan nepozná ani samu seba? Vie len to, že sa zdá, že jej matka sa nespráva ako milujúca matka čoskoro dospievajúcej dcéry, ktorá má úzkosti, ktoré chce, nie, potrebuje prediskutovať s niekým, komu dôveruje. Megan je ochotná dať matke čas, aby prekonala strach z paranormálneho javu. Dokáže čakať a dokonca sa vie vyrovnať s hrozným týraním, ktoré sa deje bez vedomia jej otca. Aspoň zatiaľ. „Mylná predstava“ je prvou z doteraz dvadsiatich troch poviedok v tejto sérii o postupnom osvietení Megan, keď nachádza ľudí, ktorí jej pomôžu pochopiť, ako najlepšie postupovať v jej nadprirodzenom, duchovnom a psychickom vývoji. Musí sa totiž naučiť nielen to, čo je možné a ako to robiť, ale aj to, ako by mala čo najlepšie využiť svoje špeciálne schopnosti. Megan je dobré dievča, takže sa zdá byť zrejmé, že by inklinovala k dobrému využívaniu svojich schopností, ale nie je vždy ľahké urobiť správnu vec, aj keď viete, čo to je. Tieto príbehy o Megan oslovia každého, kto sa zaujíma o psychické sily, nadprirodzené a paranormálne javy a je vo veku od desať do sto rokov.
1 MYLNÁ
2 PREDSTAVA
Duchovný sprievodca, duch tigra a jedna strašidelná matka!
1 OWEN JONES
Prekladateľ:
1 Adriana Karvaiova
Copyright © 25.4.2021 Owen Jones
Mylná predstava
5. vydanie
napísal Owen Jones
Vydavateľstvo:
Megan Publishing Services
https://meganthemisconception.com (https://meganthemisconception.com/)
Právo Owena Jonesa byť uvedený ako autor tohto diela sa uplatňuje v súlade s bodmi 77 a 78 Zákona o autorských právach a patentoch z roku 1988. Uplatňuje sa morálne právo autora.
V tomto beletristickom diele sú postavy a udalosti buď produktom autorovej fantázie, alebo sú použité úplne fiktívne. Niektoré miesta môžu existovať, ale udalosti sú úplne fiktívne
Kontaktujte autora:
http://facebook.com/angunjones (http://facebook.com/angunjones)
http://twitter.com/owen_author (http://twitter.com/owen_author)
owen@behind-the-smile.org (mailto:owen@behind-the-smile.org)
http://owencerijones.com (http://owencerijones.com/)
Vyžiadajte si náš informačný bulletin, kde získate ďalšie informácie o knihách Owena Jonesa, registráciou svojej e-mailovej adrese na stránke:
http://meganthemisconception.com (http://meganthemisconception.com/)
Ostatné novely z tej istej série:
Séria o MeganSprievodca duchom, tigrí duch a jedna strašidelná matka!Mylná predstava
Meganine trináste
Meganin školský výlet
Meganine skúšky
Meganiny nasledovníci
Megan a stratená mačka
Megan a starostka
Megan čelí posmechu
Megan a návšteva starých rodičov
Megan a chorý otec Ill
Megan ide na dovolenku
Megan a lupič
Megan a cyklista
Megan a stará dáma
Meganina záhrada
Megan ide do zoo
Megan ide na turistiku
Megan a kuchárska súťaž W. I.
Megan ide jazdiť
Megan ide na jachting
Megan na karnevale
Megan na Vianoce
1 VENOVANIE
Toto vydanie je venované mojej manželke Pranom Jonesovej, ktorá mi uľahčuje život, ako sa len dá, odvádza skvelú prácu, a mojim rodičom Colinovi a Marionovi za úžasnú výchovu, ktorú venovali mne a mojim bratom.
Karma sa každému odvďačí spravodlivým spôsobom.
1 POĎAKOVANIE
Mojej manželke Pranom za trpezlivosť a priateľovi Lordovi Davidovi Prosserovi za pomoc s dizajnom obalu.
1 CITÁTY PRE POVZBUDENIE
“Neverte ničomu iba preto, že ste to počuli,
Neverte ničomu jednoducho preto, lebo to hovorili a hovorili mnohí,
Neverte ničomu jednoducho preto, lebo to bolo napísané vo vašich náboženských textoch,
Neverte ničomu iba kvôli autorite učiteľov a starších,
Neverte tradíciám len preto, pretože sa tradujú po celé generácie,
Ale po pozorovaní a analýze, ak niečo súhlasí s rozumom a vedie k dobru a prospechu všetkých, prijmite to a žite podľa nich. “
Gautama Buddha
––
Veľký Duch, ktorého hlas je vo vetre, vyslyš ma. Nechaj ma rásť v sile a znalostiach.
Nech ma uvidí červený a fialový západ slnka. Nech moje ruky rešpektujú veci, ktoré si mi dal.
Nauč ma tajomstvám ukrytým pod každým listom a kameňom, ako si to učil ľudí už od vekov.
Dovoľ mi použiť svoju silu, nie aby som bol väčší ako môj brat, ale aby som bojoval proti svojmu najväčšiemu nepriateľovi - sebe samému.
Dovoľ mi, aby som vždy prišiel pred teba s čistými rukami a otvoreným srdcom, aby keď moje pozemský čas zoslabne ako západ slnka, môj Duch sa k tebe bez hanby vráti.
(Podľa tradičnej siouxskej modlitby)
1 OBSAH
1 Jediná možnosť
2 Zvyšovanie povedomia
3 Matkin malý pomocník
4 Inšpirácia
5 Susedia
6 Meganiny priatelia
Nepovolení
1 1 JEDINÁ MOŽNOSŤ
Megan bola opäť zamknutá v uhoľnej pivnici na uhlie, so slzami na krajíčku. Mala iba dvanásť a nedokázala pochopiť, prečo jej matka robí také hrozné veci. Už sa to stalo niekoľkokrát predtým, a mylne verila, že jej otec o tom ani len netušil. Nikdy mu to nehovorila a bola si istá, že ani jej matka by nikdy nič nepovedala.
Medzi ňou a matkou bola tichá dohoda navzájom si držať chrbát, ale zrazu bola opäť tu a sedela v pivnici, v špine a prachu s ktovie, aké hrozné stvorenia hľadeli na ňu.
Nevedela to iste. Bola tma ako v rohu a musela pozbierať všetky sily, aby sa nerozplakala a neprosila matku, aby ju pustila von. Ale skúsila to pri iných príležitostiach a jej matka na ňu kládla neprimerané požiadavky ako podmienky na jej prepustenie. Podmienky, o ktorých vedela, že ich nemôže splniť, nech sa akokoľvek snažila.
Niekedy sa zdalo, že ona bola jediná, ktorá tú tichú dohodu aj dodržiavala.
Napriek všetkému úsiliu sa jej po lícach opäť začali kotúľať slzy, ktoré jej v prachu na tvári vytvárali neviditeľné korytá potôčikov a špinili jej školskú uniformu uhoľným prachom. Bolo to na ňu veľa, príliš veľa. Ako sa mohol niekto, kto jej tak dobre rozumel, správať tak kruto voči svojej jedinej dcére?
Jej matka úmyselne narazila vysávačom do dverí, ako prechádzala okolo, až Megan mimovoľne podskočila. Nenašla ani najmenší lúč svetla, z ktorého by mohla čerpať síl, a tak pre svoje aké-také pohodlie urobila jediné, čo mohla a vyškriabala sa hore kopou uhlia k stene a potom doprava, kým nenašla roh.
Tam si omotala svoju dlhú sukňu okolo nôh, aby je nič nevliezlo pod šaty, a zastrčila si zvyšok pod seba. Gombíky na blúzke pozapínala až po krk, úplne hore si vytiahla ponožky, po hlavu si natiahla sveter a stiahla si rukávy, aby jej zakrývali aj prsty. Megan vedela, že toto ju ochráni pred všetkým, čo žije v uhoľnej pivnici. Nerobila si starosti s duchmi a podobnými vecami, aj keď to bol ten pravý problém, ale nemala rada, keď sa po nej plazil hmyz a nemohla zniesť myšlienku, že ju niečo pohryzie a vycicia jej krv. Nenávidela tiež pavúky, ale zabalená v kukle svojej školskej uniformy vedela, že nad jej ponožkami je nanajvýš pár centimetrov kože, ku ktorej sa plazivé hrôzy môžu dostať. Celkom presne niekoľko štvorcových centimetrov na stranách, pretože jej paže objímali lýtka pevne po stehná.
Bodaj by mohla prestať vzlykať. Aspoň na chvíľu, lebo vedela, že sa nakoniec odtiaľ dostane. Vedela tiež, kedy to bude - asi o pol piatej, teda pol hodinku pred tým, než jej otec príde z práce, aby sa zatiaľ dala do poriadku.
Megan sčasti chápala, prečo to jej matka robí. Bolo to preto, lebo ona sa bála a Megan nie. Jej matka sa bála o svoju dcéru a chcela, aby Megan bola tiež vydesená. Problém bol v tom, že Megan sa nezľakla a nevidela nič, čoho by sa zľakla. Snažila sa to svojej matke vysvetliť už stokrát, ale jednoducho sa pred ňou zatvorila buď obrazne, alebo doslova ako teraz.
Jej rodičia boli obaja katolíci, ale jej matka bola veľmi prísna katolíčka a jej otec o niečo menej. Jej matka sa bála posmrtného života, aspoň to tvrdila, ale nie kvôli sebe, pretože sa považovala za dobrú katolíčku a bola presvedčená, že jej miesto v nebi je už zaistené, pokiaľ si naďalej plní svoje povinnosti. Čo sa týka Megan, problém bol v tom, že jej matka si myslela, že súčasťou jej povinností je zavrieť svoju dcéru do uhoľnej pivnice, a preto tam teraz bola.
Jej otec sa tiež narodil ako katolík, ale nebol taký prísny ako matka. Veril, že ak ľudia chcú riskovať večné zatratenie, je to ich voľba. Záležalo mu na vlastnej duši a na tých, ktorých miloval, ale veril v slobodnú voľbu, malé dievčatká nevynímajúc.
Megan milovala oboch svojich rodičov napriek tomu, čo jej matka urobila, pretože hoci bola mladá, uvedomila si, že jej matka chcela pre ňu len to najlepšie. Dokonca sa ich pokúsila milovať rovnako, ale podľa Meganinho názoru problém spočíval v tom, že jej matka buď nemala dobrých učiteľov, alebo sa príliš bála, aby uverila vlastným očiam, ušiam alebo zmyslom.
Nebola si celkom istá, o čo ide, len vedela, že ich má a mali ich aj iní, ale že sa k nim matka nepriznala a tak nechcela uveriť, že ich majú aj ostatní. „Napokon,“ hovorievala, „mám tridsaťštyri a ty máš iba dvanásť. Študovala som na katolíckej škole, zatiaľ čo ty chodíš na bežnú školu, ktorá uznáva viaceré náboženstvá.“
Jej matka zjavne nemala problém s komplexným školským systémom, ale vypľula slová „viaceré náboženstvá“. Megan nikdy nepochopila, čo jej vadilo. Stretla dobrých aj zlých, chytrých aj iných, a väčšinou nešlo o nábožensto.
Jej matka spadala do kategórie dobrých, šikovných a priemerne uvedomelých ľudí.
Jej otec bol dobrý, šikovný a spravodlivo uvedomelý.
Megan samu seba hodnotila ako dobrú, primerane šikovnú a veľmi uvedomelú.
To bol jej problém. Preto sa chúlila v rohu čiernej uhoľnej diery so všetkým možným, čo sa pravdepodobne plazilo po nej hneď v tejto chvíli. Pri tejto myšlienke sa striasla, ale vzlykanie teraz ustalo, ako od začiatku vedela, že nakoniec prestane.
Vedela, že má dve možnosti.
Mohla povedať svojmu otcovi, čo sa s ňou deje za jeho chrbtom, a spôsobiť spor, ktorý by mohol viesť k rozvodu a k prevzatiu do opatery, alebo mohla predstierať, že o tom nevie, ako to bežne robila.
Megan sa naučila, že najlepšie, čo mohla urobiť, keď bola zatvorená v pivnici, bolo myslieť na niečo iné, a najradšej myslela na svojich priateľov. Nemala veľa priateľov, ale boli pre ňu výnimoční. Jej obľúbenými priateľmi boli jej dedo, Wacinhinsha a jej mačka.
Zavrela oči, pokúsila sa uvoľniť a pokúsila sa predstaviť si ich, ako stoja pred ňou alebo sedia vedľa nej. To jej vždy dodávalo hrejivý pocit, a tak to urobila vždy, keď bola naštvaná. Bol to jeden z jej malých trikov na zvládanie, keď sa život zdal nespravodlivý.
Megan si myslela, že cíti, ako sa niečo opiera o jej stehno, a začula tichý zvuk, ktorý tlmil jej sveter.
Na chvíľu stuhla.
1 2 ZVYŠOVANIE POVEDOMIA
Všetko sa to začalo, keď bola batoľa. Cez deň zvykla byť s babičkou z matkinej strany, pretože obaja jej rodičia pracovali. Rodičia jeho matky boli tradičného typu, keď manžel chodil do práce a manželka zostávala doma a robila v domácnosti všetko, čo mohla, keď sa deti už vydali či oženili a odišli z domu. Pani Whiteová nikdy nemala svojich vlastných priateľov. Všetky jej priateľky boli manželkami kamarátov jej manžela, a tak keď zomrel, pani Whiteová nemala prakticky nijakých priateľov.
Pani Whiteová si občas myslela, že z nudy a osamelosti zblázni.
Mať Megan na starosť sa cez deň a príležitostne aj v noci bolo preto darom z nebies. Pani Whiteová chcela povedať mnohým ľuďom, že ju nuda prestala privádzať do šialenstva, ale po rokoch si Megan často kládla otázku, či neprišla príliš neskoro na to, aby zastavila ten proces.
Prvý náznak toho, že niečo nie je v poriadku, bol, keď bola Megan ešte dieťa. Megan začala ľavou rukou vyberať hračky a veci, čo bolo pre pani Whiteovú veľmi zlé znamenie. Spočiatku pani Whiteová jednoducho presunula predmet do Meganovej pravej ruky a povedala: „Ľavá ruka zlá, pravá ruka dobrá“, ale po niekoľkých týždňoch, keď sa Megan stále „nenaučila“ robiť veci správnym spôsobom, dostala klepnutie na ľavú ruku a tiež napomenutie, že ľavá ruka je zlá.
Ako každé dieťa v tomto veku, po takom prísnom pavlovianskom tréningu sa Megan naučila používať pravú ruku. Jej babička sa tak tešila z toho, ako Megan reaguje na jej tréning, že jedného dňa triumfálne oznámila radostnú správu svojej dcére, ktorá si nevšimla, že Megan teraz na vyberanie vecí používa výlučne pravú ruku, zatiaľ čo predtým uprednostňovala ľavicu.
Suzanne, Meganina matka, si o tom nemyslela nič. Vedela, že jej matka má nejaké „svojské spôsoby“, a dovolila jej ich používať. Na čo si však nemohla spomenúť bolo, že ich jej matka praktizovala aj na nej a že inak by z nej bol iný človek. Po prvé, bola by sama ľaváčkou.
Suzanne nepovedala svojmu manželovi Robertovi, že Megan sa narodila so sklonom k používaniu svojej ľavej ruky, ale nechala ho z nej „vytĺcť“, pretože sám bola ľavákom a oveľa tolerantnejším k takým starým poverám. Bol by proti. Jedným z dôvodov, prečo pani Whiteová nemala Roberta v láske, bolo, že bol ľavák, ale domnievala sa, že už je neskoro na záchranu jeho duše.
Vyskúšala všetko, čo bolo v jej silách, aby zabránila Suzanne sa zamilovať a potom si nakoniec vziať Roberta. Naliehala, zakázala jej vychádzať, prestala jej dávať to jej skromné vreckové a dokonca ju zamkla v skrini na metly pod schodmi.
„Nechce sa mi veriť, že moja dcéra by sa chovala tak, ako sa chováš ty,“ keď kričala, často búchala do dverí skrinky. „Myslím, že v nemocnici muselo dôjsť k zámene. Nemohla som porodiť dcéru ako ty.“
Suzanne mala šťastie. Mali doma uhoľnú pivnicu, nie dieru na uhlie, ale skrinku na metly považovala za desivé miesto, ešte aj ako tínedžerka, a to pre rovnaké dôvody, pre ktoré sa to nepáčilo Megan, ba čo viac, pretože Pani Whiteová povedala svojej dcére, že tam sú pravdepodobne „démoni a diabli“. Pri takýchto príležitostiach Suzanne poradila, aby sedela ticho v kúte a zakrývala si hlavu, „aby si ju démoni a diabli nevšimli.“
Keď sa Megan naučila rozprávať, pani Whiteová to brala ako osobný triumf. Suzanne ani Robertovi v tejto veci vôbec neprisudzovala nijaké uznanie a svojim priateľom povedala, že takzvaní „moderní rodičia“ nemajú čas na svoje deti a že keby nebolo ich starých rodičov, nasledujúca generácia by bola „úplnými hlupákmi.“
Väčšina známych pani Whiteovej vedela, aká je, a buď iba naoko súhlasne prikývli, zmenili tému alebo sa ponáhľali preč, ak to bolo možné. Konverzácie často prebiehali v duchu:
“Ach, pani Whiteová, som si istá, že odvádzate skvelú prácu a pomáhate svojej dcére tým, že si sa staráte o malú Megan… Aké sú tento rok begónie? “
A tak bola malá Megan ponechaná na pospas vrtochom svojej babičky, pretože pán White už nebol na zemi, aby držal jej predstavy pod kontrolou, hoci, ako sa neskôr ukázalo, nebola to celkom pravda. Keď sedela na zemi pri nohách pani Whiteovej, Megan niekedy natiahla hračku a ponúkla ju „dedkovi.“
Pani Whiteová si najskôr myslela, že dieťa je zmätené. Vychádzala z toho, že „ostatní starí rodičia“ plietli jej malého chránenca, a tak, keď vedela, že taktika už predtým fungovala, kedykoľvek Megan natiahla hračku a povedala „dedko,“ vzala ju a povedala „babička.“ Potom neskôr, zúfalejšie, „babka, Megan, nie dedko!“ a trochu jej ťapla po nohe.
Ukázalo sa však, že bolo ťažšie prinútiť Megan, aby jej hovorila „babička“ a nie „dedko,“ než bolo naučiť ju používať pravú ruku, a to bez ohľadu na to, aké metódy vyskúšala. Megan tiež hovorila o „mačičke“ a bolo ju vidieť hladiť vzduch a chichotať sa.
Keď Megan začala volať „mačičku“ „Grrr“, pani Whiteová to pripisovala prílišnej detskej fantázii, ale odkazy na „dedka“ ju naďalej obťažovali. Jedného dňa sa spýtala Suzanne, ako Megan volá Robertových rodičov.
“Ach, Megan je taká zlatá. Nazýva ich waleskými slovami pre babičku a dedka „Nain a Taid.“ Chcú, aby sme ju dali na waleskú školu, keď bude dosť stará, ale Robert a ja si zatiaľ nie sme istí. Čo si myslíš, mami?”
Pani Whiteová dúfala, že Megan pôjde do katolíckej školy, ale vedela, že to je len veľmi málo pravdepodobné, pretože Robert Ľavák neverí, že deti by mali mať náboženstvo - akékoľvek náboženstvo, v tak útlom veku. Bah! Čo ten môže vedieť? Čo by o tom kedy mohol vedel ľavák?
Ale povedala: „Len buď veľmi opatrná, kam pošleš Megan, drahá. Nechcete, aby chodila na niektorú z tých drsných moderných škôl, kde ľavorukí učitelia neučia rešpektu a kde nemajú tradičnú disciplínu, lebo si Megan založí rodinu ešte red maturitami. Dúfala, že kľúčové slová „ľavák“, „rešpekt“ a „disciplína“ vyvolajú priaznivú odozvu od Suzanne, ale obávala sa, že už stratila svoju dcéru kvôli hlúpym myšlienkam Roberta.
Jediné, čo sa teraz mohla pokúsiť urobiť, bolo zastaviť hnilobu v Megan. Hniloba, ktorú Robert a jej dcéra dovolili prepuknúť v úbohej, sladkej, ale ovplyvniteľnej Megan. Bola v pokušení vyskúšať ju zamknúť pod schody, ale vedela, že ak sa Robert niekedy dozvie, bude to naposledy, čo bude môcť zostať znova s Megan sama, a že potom by to bolo pre obe horšie.
Hlboko vo vnútri si pani Whiteová dobre uvedomovala, že by na tom bola zďaleka horšie a že mimo sanatória nemusí prežiť.
Конец ознакомительного фрагмента.
Текст предоставлен ООО «ЛитРес».
Прочитайте эту книгу целиком, купив полную легальную версию (https://www.litres.ru/pages/biblio_book/?art=65164626) на ЛитРес.
Безопасно оплатить книгу можно банковской картой Visa, MasterCard, Maestro, со счета мобильного телефона, с платежного терминала, в салоне МТС или Связной, через PayPal, WebMoney, Яндекс.Деньги, QIWI Кошелек, бонусными картами или другим удобным Вам способом.
Owen Jones
Megan je tínedžerka so zvláštnymi schopnosťami, ktorá si nedokáže nájsť nikoho, kto by jej pomohol pochopiť jej sily ... presnejšie, nikoho živého.
„Mylná predstava“ je poviedka o tom, ako si mladé dievča uvedomuje, že je schopná robiť veci, ktoré nedokáže nikto z jej rodiny, hoci niektorí z jej kamarátov zo školy tvrdia, že majú podobné neobvyklé psychické schopnosti. Dievčatko sa volá Megan a má dvanásť rokov v tejto prvej knihe. Megan má dva na prvý pohľad neprekonateľné problémy. Po prvé, jej matka sa bojí skrytých schopností svojej dcéry a nielenže jej nepomôže, ale aktívne ju odrádza. Druhým je, že si nemôže nájsť učiteľa, ktorý by jej pomohol rozvíjať jej nadprirodzené psychické sily. Snaží sa o nich diskutovať so svojou matkou, ale nepochodí a neobťažuje sa to povedať ani otcovi, pretože vie, že jej matka by to neschválila, a nakoniec chce Megan zostať na strane svojej matky. Megan má pocit, že medzi nimi existuje nevyslovené puto. Možno je to puto, ktoré existuje medzi všetkými matkami a ich dcérami, ale možno ide aj oveľa hlbšie. Ktosi môže byť istý, keďže Megan nepozná ani samu seba? Vie len to, že sa zdá, že jej matka sa nespráva ako milujúca matka čoskoro dospievajúcej dcéry, ktorá má úzkosti, ktoré chce, nie, potrebuje prediskutovať s niekým, komu dôveruje. Megan je ochotná dať matke čas, aby prekonala strach z paranormálneho javu. Dokáže čakať a dokonca sa vie vyrovnať s hrozným týraním, ktoré sa deje bez vedomia jej otca. Aspoň zatiaľ. „Mylná predstava“ je prvou z doteraz dvadsiatich troch poviedok v tejto sérii o postupnom osvietení Megan, keď nachádza ľudí, ktorí jej pomôžu pochopiť, ako najlepšie postupovať v jej nadprirodzenom, duchovnom a psychickom vývoji. Musí sa totiž naučiť nielen to, čo je možné a ako to robiť, ale aj to, ako by mala čo najlepšie využiť svoje špeciálne schopnosti. Megan je dobré dievča, takže sa zdá byť zrejmé, že by inklinovala k dobrému využívaniu svojich schopností, ale nie je vždy ľahké urobiť správnu vec, aj keď viete, čo to je. Tieto príbehy o Megan oslovia každého, kto sa zaujíma o psychické sily, nadprirodzené a paranormálne javy a je vo veku od desať do sto rokov.
1 MYLNÁ
2 PREDSTAVA
Duchovný sprievodca, duch tigra a jedna strašidelná matka!
1 OWEN JONES
Prekladateľ:
1 Adriana Karvaiova
Copyright © 25.4.2021 Owen Jones
Mylná predstava
5. vydanie
napísal Owen Jones
Vydavateľstvo:
Megan Publishing Services
https://meganthemisconception.com (https://meganthemisconception.com/)
Právo Owena Jonesa byť uvedený ako autor tohto diela sa uplatňuje v súlade s bodmi 77 a 78 Zákona o autorských právach a patentoch z roku 1988. Uplatňuje sa morálne právo autora.
V tomto beletristickom diele sú postavy a udalosti buď produktom autorovej fantázie, alebo sú použité úplne fiktívne. Niektoré miesta môžu existovať, ale udalosti sú úplne fiktívne
Kontaktujte autora:
http://facebook.com/angunjones (http://facebook.com/angunjones)
http://twitter.com/owen_author (http://twitter.com/owen_author)
owen@behind-the-smile.org (mailto:owen@behind-the-smile.org)
http://owencerijones.com (http://owencerijones.com/)
Vyžiadajte si náš informačný bulletin, kde získate ďalšie informácie o knihách Owena Jonesa, registráciou svojej e-mailovej adrese na stránke:
http://meganthemisconception.com (http://meganthemisconception.com/)
Ostatné novely z tej istej série:
Séria o MeganSprievodca duchom, tigrí duch a jedna strašidelná matka!Mylná predstava
Meganine trináste
Meganin školský výlet
Meganine skúšky
Meganiny nasledovníci
Megan a stratená mačka
Megan a starostka
Megan čelí posmechu
Megan a návšteva starých rodičov
Megan a chorý otec Ill
Megan ide na dovolenku
Megan a lupič
Megan a cyklista
Megan a stará dáma
Meganina záhrada
Megan ide do zoo
Megan ide na turistiku
Megan a kuchárska súťaž W. I.
Megan ide jazdiť
Megan ide na jachting
Megan na karnevale
Megan na Vianoce
1 VENOVANIE
Toto vydanie je venované mojej manželke Pranom Jonesovej, ktorá mi uľahčuje život, ako sa len dá, odvádza skvelú prácu, a mojim rodičom Colinovi a Marionovi za úžasnú výchovu, ktorú venovali mne a mojim bratom.
Karma sa každému odvďačí spravodlivým spôsobom.
1 POĎAKOVANIE
Mojej manželke Pranom za trpezlivosť a priateľovi Lordovi Davidovi Prosserovi za pomoc s dizajnom obalu.
1 CITÁTY PRE POVZBUDENIE
“Neverte ničomu iba preto, že ste to počuli,
Neverte ničomu jednoducho preto, lebo to hovorili a hovorili mnohí,
Neverte ničomu jednoducho preto, lebo to bolo napísané vo vašich náboženských textoch,
Neverte ničomu iba kvôli autorite učiteľov a starších,
Neverte tradíciám len preto, pretože sa tradujú po celé generácie,
Ale po pozorovaní a analýze, ak niečo súhlasí s rozumom a vedie k dobru a prospechu všetkých, prijmite to a žite podľa nich. “
Gautama Buddha
––
Veľký Duch, ktorého hlas je vo vetre, vyslyš ma. Nechaj ma rásť v sile a znalostiach.
Nech ma uvidí červený a fialový západ slnka. Nech moje ruky rešpektujú veci, ktoré si mi dal.
Nauč ma tajomstvám ukrytým pod každým listom a kameňom, ako si to učil ľudí už od vekov.
Dovoľ mi použiť svoju silu, nie aby som bol väčší ako môj brat, ale aby som bojoval proti svojmu najväčšiemu nepriateľovi - sebe samému.
Dovoľ mi, aby som vždy prišiel pred teba s čistými rukami a otvoreným srdcom, aby keď moje pozemský čas zoslabne ako západ slnka, môj Duch sa k tebe bez hanby vráti.
(Podľa tradičnej siouxskej modlitby)
1 OBSAH
1 Jediná možnosť
2 Zvyšovanie povedomia
3 Matkin malý pomocník
4 Inšpirácia
5 Susedia
6 Meganiny priatelia
Nepovolení
1 1 JEDINÁ MOŽNOSŤ
Megan bola opäť zamknutá v uhoľnej pivnici na uhlie, so slzami na krajíčku. Mala iba dvanásť a nedokázala pochopiť, prečo jej matka robí také hrozné veci. Už sa to stalo niekoľkokrát predtým, a mylne verila, že jej otec o tom ani len netušil. Nikdy mu to nehovorila a bola si istá, že ani jej matka by nikdy nič nepovedala.
Medzi ňou a matkou bola tichá dohoda navzájom si držať chrbát, ale zrazu bola opäť tu a sedela v pivnici, v špine a prachu s ktovie, aké hrozné stvorenia hľadeli na ňu.
Nevedela to iste. Bola tma ako v rohu a musela pozbierať všetky sily, aby sa nerozplakala a neprosila matku, aby ju pustila von. Ale skúsila to pri iných príležitostiach a jej matka na ňu kládla neprimerané požiadavky ako podmienky na jej prepustenie. Podmienky, o ktorých vedela, že ich nemôže splniť, nech sa akokoľvek snažila.
Niekedy sa zdalo, že ona bola jediná, ktorá tú tichú dohodu aj dodržiavala.
Napriek všetkému úsiliu sa jej po lícach opäť začali kotúľať slzy, ktoré jej v prachu na tvári vytvárali neviditeľné korytá potôčikov a špinili jej školskú uniformu uhoľným prachom. Bolo to na ňu veľa, príliš veľa. Ako sa mohol niekto, kto jej tak dobre rozumel, správať tak kruto voči svojej jedinej dcére?
Jej matka úmyselne narazila vysávačom do dverí, ako prechádzala okolo, až Megan mimovoľne podskočila. Nenašla ani najmenší lúč svetla, z ktorého by mohla čerpať síl, a tak pre svoje aké-také pohodlie urobila jediné, čo mohla a vyškriabala sa hore kopou uhlia k stene a potom doprava, kým nenašla roh.
Tam si omotala svoju dlhú sukňu okolo nôh, aby je nič nevliezlo pod šaty, a zastrčila si zvyšok pod seba. Gombíky na blúzke pozapínala až po krk, úplne hore si vytiahla ponožky, po hlavu si natiahla sveter a stiahla si rukávy, aby jej zakrývali aj prsty. Megan vedela, že toto ju ochráni pred všetkým, čo žije v uhoľnej pivnici. Nerobila si starosti s duchmi a podobnými vecami, aj keď to bol ten pravý problém, ale nemala rada, keď sa po nej plazil hmyz a nemohla zniesť myšlienku, že ju niečo pohryzie a vycicia jej krv. Nenávidela tiež pavúky, ale zabalená v kukle svojej školskej uniformy vedela, že nad jej ponožkami je nanajvýš pár centimetrov kože, ku ktorej sa plazivé hrôzy môžu dostať. Celkom presne niekoľko štvorcových centimetrov na stranách, pretože jej paže objímali lýtka pevne po stehná.
Bodaj by mohla prestať vzlykať. Aspoň na chvíľu, lebo vedela, že sa nakoniec odtiaľ dostane. Vedela tiež, kedy to bude - asi o pol piatej, teda pol hodinku pred tým, než jej otec príde z práce, aby sa zatiaľ dala do poriadku.
Megan sčasti chápala, prečo to jej matka robí. Bolo to preto, lebo ona sa bála a Megan nie. Jej matka sa bála o svoju dcéru a chcela, aby Megan bola tiež vydesená. Problém bol v tom, že Megan sa nezľakla a nevidela nič, čoho by sa zľakla. Snažila sa to svojej matke vysvetliť už stokrát, ale jednoducho sa pred ňou zatvorila buď obrazne, alebo doslova ako teraz.
Jej rodičia boli obaja katolíci, ale jej matka bola veľmi prísna katolíčka a jej otec o niečo menej. Jej matka sa bála posmrtného života, aspoň to tvrdila, ale nie kvôli sebe, pretože sa považovala za dobrú katolíčku a bola presvedčená, že jej miesto v nebi je už zaistené, pokiaľ si naďalej plní svoje povinnosti. Čo sa týka Megan, problém bol v tom, že jej matka si myslela, že súčasťou jej povinností je zavrieť svoju dcéru do uhoľnej pivnice, a preto tam teraz bola.
Jej otec sa tiež narodil ako katolík, ale nebol taký prísny ako matka. Veril, že ak ľudia chcú riskovať večné zatratenie, je to ich voľba. Záležalo mu na vlastnej duši a na tých, ktorých miloval, ale veril v slobodnú voľbu, malé dievčatká nevynímajúc.
Megan milovala oboch svojich rodičov napriek tomu, čo jej matka urobila, pretože hoci bola mladá, uvedomila si, že jej matka chcela pre ňu len to najlepšie. Dokonca sa ich pokúsila milovať rovnako, ale podľa Meganinho názoru problém spočíval v tom, že jej matka buď nemala dobrých učiteľov, alebo sa príliš bála, aby uverila vlastným očiam, ušiam alebo zmyslom.
Nebola si celkom istá, o čo ide, len vedela, že ich má a mali ich aj iní, ale že sa k nim matka nepriznala a tak nechcela uveriť, že ich majú aj ostatní. „Napokon,“ hovorievala, „mám tridsaťštyri a ty máš iba dvanásť. Študovala som na katolíckej škole, zatiaľ čo ty chodíš na bežnú školu, ktorá uznáva viaceré náboženstvá.“
Jej matka zjavne nemala problém s komplexným školským systémom, ale vypľula slová „viaceré náboženstvá“. Megan nikdy nepochopila, čo jej vadilo. Stretla dobrých aj zlých, chytrých aj iných, a väčšinou nešlo o nábožensto.
Jej matka spadala do kategórie dobrých, šikovných a priemerne uvedomelých ľudí.
Jej otec bol dobrý, šikovný a spravodlivo uvedomelý.
Megan samu seba hodnotila ako dobrú, primerane šikovnú a veľmi uvedomelú.
To bol jej problém. Preto sa chúlila v rohu čiernej uhoľnej diery so všetkým možným, čo sa pravdepodobne plazilo po nej hneď v tejto chvíli. Pri tejto myšlienke sa striasla, ale vzlykanie teraz ustalo, ako od začiatku vedela, že nakoniec prestane.
Vedela, že má dve možnosti.
Mohla povedať svojmu otcovi, čo sa s ňou deje za jeho chrbtom, a spôsobiť spor, ktorý by mohol viesť k rozvodu a k prevzatiu do opatery, alebo mohla predstierať, že o tom nevie, ako to bežne robila.
Megan sa naučila, že najlepšie, čo mohla urobiť, keď bola zatvorená v pivnici, bolo myslieť na niečo iné, a najradšej myslela na svojich priateľov. Nemala veľa priateľov, ale boli pre ňu výnimoční. Jej obľúbenými priateľmi boli jej dedo, Wacinhinsha a jej mačka.
Zavrela oči, pokúsila sa uvoľniť a pokúsila sa predstaviť si ich, ako stoja pred ňou alebo sedia vedľa nej. To jej vždy dodávalo hrejivý pocit, a tak to urobila vždy, keď bola naštvaná. Bol to jeden z jej malých trikov na zvládanie, keď sa život zdal nespravodlivý.
Megan si myslela, že cíti, ako sa niečo opiera o jej stehno, a začula tichý zvuk, ktorý tlmil jej sveter.
Na chvíľu stuhla.
1 2 ZVYŠOVANIE POVEDOMIA
Všetko sa to začalo, keď bola batoľa. Cez deň zvykla byť s babičkou z matkinej strany, pretože obaja jej rodičia pracovali. Rodičia jeho matky boli tradičného typu, keď manžel chodil do práce a manželka zostávala doma a robila v domácnosti všetko, čo mohla, keď sa deti už vydali či oženili a odišli z domu. Pani Whiteová nikdy nemala svojich vlastných priateľov. Všetky jej priateľky boli manželkami kamarátov jej manžela, a tak keď zomrel, pani Whiteová nemala prakticky nijakých priateľov.
Pani Whiteová si občas myslela, že z nudy a osamelosti zblázni.
Mať Megan na starosť sa cez deň a príležitostne aj v noci bolo preto darom z nebies. Pani Whiteová chcela povedať mnohým ľuďom, že ju nuda prestala privádzať do šialenstva, ale po rokoch si Megan často kládla otázku, či neprišla príliš neskoro na to, aby zastavila ten proces.
Prvý náznak toho, že niečo nie je v poriadku, bol, keď bola Megan ešte dieťa. Megan začala ľavou rukou vyberať hračky a veci, čo bolo pre pani Whiteovú veľmi zlé znamenie. Spočiatku pani Whiteová jednoducho presunula predmet do Meganovej pravej ruky a povedala: „Ľavá ruka zlá, pravá ruka dobrá“, ale po niekoľkých týždňoch, keď sa Megan stále „nenaučila“ robiť veci správnym spôsobom, dostala klepnutie na ľavú ruku a tiež napomenutie, že ľavá ruka je zlá.
Ako každé dieťa v tomto veku, po takom prísnom pavlovianskom tréningu sa Megan naučila používať pravú ruku. Jej babička sa tak tešila z toho, ako Megan reaguje na jej tréning, že jedného dňa triumfálne oznámila radostnú správu svojej dcére, ktorá si nevšimla, že Megan teraz na vyberanie vecí používa výlučne pravú ruku, zatiaľ čo predtým uprednostňovala ľavicu.
Suzanne, Meganina matka, si o tom nemyslela nič. Vedela, že jej matka má nejaké „svojské spôsoby“, a dovolila jej ich používať. Na čo si však nemohla spomenúť bolo, že ich jej matka praktizovala aj na nej a že inak by z nej bol iný človek. Po prvé, bola by sama ľaváčkou.
Suzanne nepovedala svojmu manželovi Robertovi, že Megan sa narodila so sklonom k používaniu svojej ľavej ruky, ale nechala ho z nej „vytĺcť“, pretože sám bola ľavákom a oveľa tolerantnejším k takým starým poverám. Bol by proti. Jedným z dôvodov, prečo pani Whiteová nemala Roberta v láske, bolo, že bol ľavák, ale domnievala sa, že už je neskoro na záchranu jeho duše.
Vyskúšala všetko, čo bolo v jej silách, aby zabránila Suzanne sa zamilovať a potom si nakoniec vziať Roberta. Naliehala, zakázala jej vychádzať, prestala jej dávať to jej skromné vreckové a dokonca ju zamkla v skrini na metly pod schodmi.
„Nechce sa mi veriť, že moja dcéra by sa chovala tak, ako sa chováš ty,“ keď kričala, často búchala do dverí skrinky. „Myslím, že v nemocnici muselo dôjsť k zámene. Nemohla som porodiť dcéru ako ty.“
Suzanne mala šťastie. Mali doma uhoľnú pivnicu, nie dieru na uhlie, ale skrinku na metly považovala za desivé miesto, ešte aj ako tínedžerka, a to pre rovnaké dôvody, pre ktoré sa to nepáčilo Megan, ba čo viac, pretože Pani Whiteová povedala svojej dcére, že tam sú pravdepodobne „démoni a diabli“. Pri takýchto príležitostiach Suzanne poradila, aby sedela ticho v kúte a zakrývala si hlavu, „aby si ju démoni a diabli nevšimli.“
Keď sa Megan naučila rozprávať, pani Whiteová to brala ako osobný triumf. Suzanne ani Robertovi v tejto veci vôbec neprisudzovala nijaké uznanie a svojim priateľom povedala, že takzvaní „moderní rodičia“ nemajú čas na svoje deti a že keby nebolo ich starých rodičov, nasledujúca generácia by bola „úplnými hlupákmi.“
Väčšina známych pani Whiteovej vedela, aká je, a buď iba naoko súhlasne prikývli, zmenili tému alebo sa ponáhľali preč, ak to bolo možné. Konverzácie často prebiehali v duchu:
“Ach, pani Whiteová, som si istá, že odvádzate skvelú prácu a pomáhate svojej dcére tým, že si sa staráte o malú Megan… Aké sú tento rok begónie? “
A tak bola malá Megan ponechaná na pospas vrtochom svojej babičky, pretože pán White už nebol na zemi, aby držal jej predstavy pod kontrolou, hoci, ako sa neskôr ukázalo, nebola to celkom pravda. Keď sedela na zemi pri nohách pani Whiteovej, Megan niekedy natiahla hračku a ponúkla ju „dedkovi.“
Pani Whiteová si najskôr myslela, že dieťa je zmätené. Vychádzala z toho, že „ostatní starí rodičia“ plietli jej malého chránenca, a tak, keď vedela, že taktika už predtým fungovala, kedykoľvek Megan natiahla hračku a povedala „dedko,“ vzala ju a povedala „babička.“ Potom neskôr, zúfalejšie, „babka, Megan, nie dedko!“ a trochu jej ťapla po nohe.
Ukázalo sa však, že bolo ťažšie prinútiť Megan, aby jej hovorila „babička“ a nie „dedko,“ než bolo naučiť ju používať pravú ruku, a to bez ohľadu na to, aké metódy vyskúšala. Megan tiež hovorila o „mačičke“ a bolo ju vidieť hladiť vzduch a chichotať sa.
Keď Megan začala volať „mačičku“ „Grrr“, pani Whiteová to pripisovala prílišnej detskej fantázii, ale odkazy na „dedka“ ju naďalej obťažovali. Jedného dňa sa spýtala Suzanne, ako Megan volá Robertových rodičov.
“Ach, Megan je taká zlatá. Nazýva ich waleskými slovami pre babičku a dedka „Nain a Taid.“ Chcú, aby sme ju dali na waleskú školu, keď bude dosť stará, ale Robert a ja si zatiaľ nie sme istí. Čo si myslíš, mami?”
Pani Whiteová dúfala, že Megan pôjde do katolíckej školy, ale vedela, že to je len veľmi málo pravdepodobné, pretože Robert Ľavák neverí, že deti by mali mať náboženstvo - akékoľvek náboženstvo, v tak útlom veku. Bah! Čo ten môže vedieť? Čo by o tom kedy mohol vedel ľavák?
Ale povedala: „Len buď veľmi opatrná, kam pošleš Megan, drahá. Nechcete, aby chodila na niektorú z tých drsných moderných škôl, kde ľavorukí učitelia neučia rešpektu a kde nemajú tradičnú disciplínu, lebo si Megan založí rodinu ešte red maturitami. Dúfala, že kľúčové slová „ľavák“, „rešpekt“ a „disciplína“ vyvolajú priaznivú odozvu od Suzanne, ale obávala sa, že už stratila svoju dcéru kvôli hlúpym myšlienkam Roberta.
Jediné, čo sa teraz mohla pokúsiť urobiť, bolo zastaviť hnilobu v Megan. Hniloba, ktorú Robert a jej dcéra dovolili prepuknúť v úbohej, sladkej, ale ovplyvniteľnej Megan. Bola v pokušení vyskúšať ju zamknúť pod schody, ale vedela, že ak sa Robert niekedy dozvie, bude to naposledy, čo bude môcť zostať znova s Megan sama, a že potom by to bolo pre obe horšie.
Hlboko vo vnútri si pani Whiteová dobre uvedomovala, že by na tom bola zďaleka horšie a že mimo sanatória nemusí prežiť.
Конец ознакомительного фрагмента.
Текст предоставлен ООО «ЛитРес».
Прочитайте эту книгу целиком, купив полную легальную версию (https://www.litres.ru/pages/biblio_book/?art=65164626) на ЛитРес.
Безопасно оплатить книгу можно банковской картой Visa, MasterCard, Maestro, со счета мобильного телефона, с платежного терминала, в салоне МТС или Связной, через PayPal, WebMoney, Яндекс.Деньги, QIWI Кошелек, бонусными картами или другим удобным Вам способом.
Owen Jones
Тип: электронная книга
Жанр: Современная зарубежная литература
Язык: на словацком языке
Издательство: TEKTIME S.R.L.S. UNIPERSONALE
Дата публикации: 16.04.2024
Отзывы: Пока нет Добавить отзыв
О книге: Megan je tínedžerka so zvláštnymi schopnosťami, ktorá si nedokáže nájsť nikoho, kto by jej pomohol pochopiť jej sily … presnejšie, nikoho živého.